The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Kercseligetská poľovačka na diviakov

Za miesto môjho 4. natáčania sme vybrali Kercseliget. Táto oblasť sa nachádza v župe Somogy, blízko k Dombóváru a k trojitej hranici Tolna–Baranya–Somogy. Táto oblasť je bohatá na divinu, žije tu výborná populácia diviakov a jeleňov lesných. Na tomto vidieku poľujem asi 10 rokov , takže s miestnymi som si vytvoril veľmi dobrý vzťah. Posliedka bola organizovaná pre Rakúsku priateľskú spoločnosť, ktorá pozostávala z 12 poľovníkov, ktorý náš štáb privítali s obrovskou radosťou. Naším plánom bolo že v tejto časti, počnúc od plánovania cez vyznačenia palebných stanovíšť ukážeme naším divákom všetko, nie len samotnú poľovačku.

Pricestovali sme o deň skôr, aby sme sa mohli zúčastniť aj pri prípravách a aby sme ich aj nahrali. Priznám sa už viackrát som sa zúčastnil na podobných poľovačkách, na ktorých som sa naučil veľa vecí. Večer v nultý deň môj priateľ Robi Huck ktorý je vlastne aj majiteľom tejto oblasti trval na tom, aby sme na zahriatie vyšli na malú postriežku. Vyrážali sme trochu oneskorene, preto v šere sme sa museli k stanovištiu priblížiť veľmi opatrne. Nebolo to pre nás ťažké, lebo trocha pršalo, takže suché lístie nešuchotalo. Neuplynulo ani 15 minút, keď kolega Peter drgol do mňa, že  tam voľačo je. Pozrel som sa a čo vidím? Jednu sviňu. Aj som sa potešil, ale nakoľko sa správala veľmi nepokojne bál som sa ju kvôli nahrávke osvetliť, lebo som si bol istý že sa vyplaší a potom nebude ani diviak ani nahrávka. Takýto bol priebeh najkratšej poľovačky môjho života, lebo dobre vidiac v mojom 8×56 – kovom Schmidt+Bender puškochlade s blatt výstrelom som zastrelil tohtoročného asi 40 kg mladého kanca. Veľmi som to ani neľutoval, že som nemusel vonku dlho sedieť, veď som mal ešte kopu práce s prípravou na zajtrajšie filmovanie.

V súvislosti so zajtrajším dňom bol každý optimistický, veď lepší začiatok sme si nemohli ani želať. Strážcovia boli veľmi ochotný a podelili si s nami o veľa informácií, dokonca na druhý deň som dostal aj úlohu. Stal som sa štvrtým šoférom, ktorý mal pomáhať pri prevoze poľovníkov. Nakoľko v predošlí deň som sa zúčastnil na vyznačovaní palebných stanovíšť, tak som vedel rozdať aj inštrukcie na jednotlivých stanovištiach. Mojimi stálymi cestujúcimi boli Attila Szőke a Filip Merán s ktorými sme si rýchle našli spoločnú reč.

Pán Merán je životom skúsený šľachtic žijúci v Grazi už 60 rokov, od ktorého som sa dozvedel veľa pekných vecí o bývalej poľovníckej etike.  Následujúci deň sa prvé hony  nepodarili tak, ako sme očakávali, doobeda sa dostali na výrad jelenica a dve líšky. Všade bolo vidieť miesta po rypaní, stopy zvery a trus. Kde asi potom môžu byť? Padlo iba zopár výstrelov, nadôvažok Rakuským „jägerom“ naše maďarské otužilé diviaky sa zdali byť príliš rýchlymi. Takže vás ďalej  nebudem nudiť, lebo žiaľ nič zaujímavého sa nestalo, čo by bolo vhodné zachovať ako dedičstvo pre budúcu generáciu. S divinou sa napokon stretol každý, ale na výrad sa dostalo spolu iba jedno jelenie teľa, diviak a líška. Okrem toho mohlo padnúť ešte asi 5 diviakov a 5 jeleňov, ale tieto sa zatiaľ zachránili.

Z hodnoty relácie to samozrejme vôbec neuberá, lebo našim cieľom je oboznámenie poľovníctva a veru „poľovníctvo je aj také, práve  preto ho máme radi“. Ako sa zvykne hovoriť, ak máme takéto dni vôbec nesmútime, veď sme mohli robiť to čo máme najradšej.

POĽOVALI SME.

Text: Tamás Csejtei