The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Na Francúzskych vodách

Je tomu už dobrých pár rokov, že som prvýkrát zavítal do Francúzka. Boli sme vtedy na služobnej ceste v Paríži, kde sme  rokovali  s jedným známym vydavateľom  o vydávaní spoločných čísiel rybárskych časopisov. Táto spolupráca sa napokon nekonala, keďže  honoráre, ktoré sme mali zaplatiť za druhotné zverejnenie, sme  jednoducho nedokázali zaobstarať. Každopádne, bolo to mimoriadne vzrušujúce rokovanie, mohli sme trocha nazrieť do prípravy a distribúcie tamojšieho časopisu pre milovníkov športového rybárstva, a umožnili nám taktiež nahliadnuť, do práce spolupracovníkov najväčšieho francúzskeho rybárskeho časopisu, ktorý svoje dych vyrážajúce články o rybách, aké som ešte nikdy nevidel, a taktiež aj exotických miestach, do redakcie posielali z rôznych kútov sveta. Vtedy som ešte netušil, že s odstupom času, bude aj mne dopriate dostať sa na najrôznejšie  rybárske revíry sveta.

V nasledujúcom roku, som kvôli pracovným povinnostiam cestoval do Bernu a Ženevy. V Berne sa mi naskytla príležitosť zachytať si pstruhy na rieke Aare. Priznám sa úprimne, bol to pre mňa obrovský zážitok, nakoľko pstruhy som dovtedy lovil iba v bystrých horských potokoch, a nikdy by som si nebol pomyslel, že aj v mestskej vode je možné chytať takéto nádherné ryby. Rieka Aare opisuje výnimočné a vrtošivé zákruty v tvare slučky, nad jej korytom sa tiahne 5 mostov, ktoré spájajú jednotlivé mestské štvrte. Neďaleko od pilieru mosta Nydegg sa nachádza slávna staromestská medvedia priekopa  (Bärengraben), v ktorej mohli návštevníci vidieť medvede, úctyhodných veľkostí.  Popravde povedané, obrovské medvede ma nezaujali až tak ako tamojšie pstruhy, spomedzi ktorých som na svoju drobnú bodkovanú rotačku ulovil dobrých pár kusov. V nasledujúci deň sme sa prechádzali na brehu Ženevského jazera, kde sme opäť stretli množstvo športových rybárov, ktorí medzi svojimi úlovkami mali jeden výnimočný druh, a to siha arktického (Coregonus pidschian) . Reč je o rybe hlbokých vôd, ktorá sa v blízkosti hladiny ukazuje iba počas neresu resp. v jesenných mesiacoch.

Výnimočný  exemplár

Ženevské jazero je svojou rozlohou, po našom Balatone druhým najväčším sladkovodným jazerom strednej Európy. Vodná plocha o rozlohe 580 km², je od Balatonu menšia iba o 14 km² . 60% jazera patrí k Švajčiarsku a 40% k Francúzsku. Cez Ženevské jazero preteká rieka  Rhôna, ktorá pramení v Urnských Alpách vo Švajčiarsku v nadmorskej výške  1753 m. Preteká kantónmi Valis, Vand, Ženeva v dĺžke 231 km, a potom prechádza na územie Francúzka (Rhône – Alpes, Provence – Alpes – Côte d´Azur) a po ďalších 581 km pri obci  Port-St-Louis-du-Rhône, sa v obrovskej delte vlieva do Stredozemného mora. Tu som sa stretol prvýkrát s touto nádhernou riekou.

Vtedy som ešte netušil, že o dobrých dvadsať rokov, pod mestom Arles sa budem plaviť po jej dolnom toku, aby som  pomocou vábničky lovil  sumce.

Sumec skorej jesene

Dvojica sumcov

Rodinná korisť

Kiežby som mohol byť medzi vami aj ja …

Rieka je v súčasnosti preslávená najmä vďaka tamojším obrovským sumcom, avšak ten, kto na brehu tejto nádhernej vody môže stráviť viac času, môže sa zoznámiť aj s tamojšou mimoriadnou  obsádkou zubáča. Väčšina rybárov  prichádzajúcich na túto rieku, sa špecializuje v prvom rade na lov sumcov, čomu sa vôbec nedivím, veď každoročne je tu ulovených, viac tuctov jedincov nad 100 kg, ktoré ani zďaleka nemajú takú ozvenu, ako sumce ulovené v riekach Pád alebo Rio Ebro. O našich domácich vodách už ani nehovoriac. Po rieke sa plaví množstvo menších lodí. Poniektoré z týchto, občas zmenia smer svojej plavby a prejdú na Malú Rhônu alebo na niektorý kanál valiaci sa v širokom  koryte, v ktorých je možné na prívlač loviť black bassy. Samozrejme, tieto menšie lode nie sú až tak drobné, aby neboli bezpečné aj pre plavbu po Stredozemnom mori, označenie malé je obstojné skôr v porovnaní s obrovskými tankermi, premávajúcimi po rieke. Aj v iných krajinách ležiacich v blízkosti  oceánu alebo mora som mal možnosť okúsiť, že sladkovodné rybárčenie nedokáže v takej miere zaujať milovníkov tohto športu, ako morský rybolov. Lov tuniakov a marlinov modrých, ďaleko predčí lov sumcov alebo zubáčov. Nevadí, o to viac zostane pre tých, ktorí milujú lov zubáčov vláčením, alebo lov sumcov, akýmkoľvek iným rafinovaným spôsobom. To som však ani vo sne neočakával, že počas mojej druhej tohtoročnej francúzskej cesty uvidím také zubáče, pred ktorými si každý zloží svoj klobúk. Cielenému lovu zubáčov sa venuje iba málo zástancov Petrov cechu, nakoľko  rybou  „No.1“ je v prvom rade sumec.  Keďže však, každá loď je  vybavená bohatým arzenálom prívalčových prútov, v prestávkach počas lovu fúzatých pánov hlbín, sa naskytne príležitosť aj na lov zubáčov. Ako hosťujúci rybár som používal náčinie cudzích fanatikov, cieľom mojej cesty totiž neboli rybačky. Zavítal som sem z toho dôvodu, aby som pre istý turistický magazín pripravil reportáže o delte  Camarque.  Zapojiť sa do neplánovanej rybačky som mal možnosť práve vďaka tomuto poslaniu.

Zubáč ako sa patrí.

Súci na pekáč…

Menší black bass

Nočná korisť

Zubáč mojich snov.

Úspešnou nástrahou bola gumená rybka.

Je zaujímavé, že u nás zaužívané techniky lovu zubáča – ako napr. lov na  živú alebo mŕtvu rybku medzi rôznymi prekážkami – v tamtých končinách vôbec nie sú preferované. Môže to mať viacero príčin. Možno, že je tomu tak z toho dôvodu, že úseky, ktoré by boli pre úspešný lov zubáčov vyhovujúce, sú práve v súkromnom vlastníctve, a tým pádom neprístupné, poprípade, lov zubáčov na ťažko, alebo inými ďalšími technikami sa im zdá byť nudným, resp. málo efektívnym. Niečo pravdy na tom určite bude, nakoľko miesta vyhovujúce pre lov zubáčov vláčením sú veľmi dobre prístupne aj priamo z otvorenej rieky. Nikde na svete som ešte neokúsil svätosť súkromného vlastníctva v takej miere, ako tu. Nikoho ani na chvíľu nenapadlo, aby svojím plavidlom bez povolenia zakotvil na takom úseku, ktoré je v súkromnom vlastníctve.

Delta Camarque

Myslím si, že sa pokojne vyrovná aj marlinom

Z týždňovej výpravy, na rybačku už zostávali iba dva dni. Mal som možnosť vidieť pamätné sumce a zubáče, ktoré po ulovení odfotili a následne  pustili naspäť do ich živlu. V prípade zubáčov  to však, nebolo stopercentnou pravdou. A to nie preto, že zubáče počas zdolávania utrpeli také zranenia, ktoré by boli pre nich osudné, oveľa skôr z toho dôvodu, lebo aj francúzi sú si vedomí toho, akú gastronomickú hodnotu má tento majestátny dravec. A to aj v porovnaní s najobľúbenejšími morskými druhmi. Bolo to pre mňa pochopiteľne upokojujúce, nakoľko je menej väčších priaznivcov takých gurmánskych lahôdok, ako napr.:zubáč pečený na rošte, zubáč s vodnými gaštanmi a kari korením , filety zo zubáča na florentsky spôsob, alebo vianočný zubáč, než ja. Keď sme už pri stravovaní, musím napísať aspoň jednu vetu o francúzskom víne, a obľúbenom Calvadose. Francúzi sú právom pyšní na svoje vína, do ktorých je smrteľným hriechom pridávať sódu, alebo Coca-colu. Calvados (destilát z jablčného vína dozrievaný v sudoch z dubového dreva) je výnimočný nápoj, ktorý by sme nemali popliesť s našimi domácimi pálenkami, presnejšie s tým našim zvykom, že pred jedením si vypijeme štamperlík pálenice. Calvados by sa mal piť po jedení, lebo napomáha tráveniu a samozrejme aj preto, lebo aj samotní Francúzi to robia takto.

S takýmto úlovkom sa ťažko súperí.

Neviem čo prinesie budúcnosť?! V podstate som optimista, ktorý vzhľadom na svoj vek, už zažil všeličo možné. Kto by si bol pomyslel pred dvadsiatimi rokmi, že maďarských rybárov bude môcť stretnúť na ktorejkoľvek vode sveta, a to od Mexického zálivu až po kanadskú rieku Fraser, alebo možno práve tu v delte rieky Rhôna, v spoločnosti plameniakov ružových a divokých koní,  pri love balck bassov. Pre dnešnú mládež pripadá úplne absurdné, že na pevnú telefónnu linku sme museli  kedysi  čakať dvadsať rokov, a na pridelenie poukazu na osobné auto, štyri až päť rokov.  Prežili sme aj takéto, a dnešnými očami  aj väčšie absurdnosti. Takže hlavu hore, aj ťažké časy sa raz skončia. Dúfam, že v budúcnosti, sa čoraz viac maďarských rybárov bude môcť vrátiť domov s celoživotnými zážitkami z najvzrušujúcejších rybárskych revírov sveta.

Aj tento je darom Stredozemné mora.

Autor:  Botond Zákonyi