The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Zvláštne muškárenie 2. časť – Spriatelenie sa so zubáčmi

Veľmi som si obľúbil kanál Zubáčie hniezdo v Abádszalók, a to nielen kvôli tamojšej mimoriadne bohatej rybej obsádke, ale najmä vďaka pohostinnosti mojich vidieckych priateľov. Žolti bol nesmierne smutný, nakoľko príbrežný komplex – ktorý právom nie je  možné nazvať hostincom – v priebehu jedinej nedávnej noci zhorel do tla. Drevená budova bola sakrálnym miestom stretnutia milovníkov lovu zubáčov a boleňov. Život však ide ďalej, k stavidlu dorazili bolene, zubáče pri kamenných násypoch zaujali svoje bojové pozície a taktiež aj lovci, osvedčené stanovištia. Dovolím si tvrdiť, že vďaka priateľskej láske, odhodlanosti a Žoltovej vytrvalosti, zhorená „mekka prívlačiarov“- Zubáčie hniezdo – sa do polovice sezóny znovu zrodí z popola.

Prvú časť sme ukončili s tým, že chalani si dopriali siestu, kým môj synátor Koppány, začal strieborných rytierov prenasledovať s ešte väčším odhodlaním… viedol čoraz beznádejnejší súboj. Prišlo mi ho ľúto a vymenili sme si prúty. S pevnejším prútom  AFTMA 7 sa mu pracovalo oveľa ľahšie, so širokým úsmevom na tvári nám dával na javo, že ťažký chumáč peria nahodí práve tam, kde má na ulovenie ryby väčšiu šancu. Táto radosť trvala iba dovtedy, kým odhadom asi 4 kg ťažký zubáč úspešne zbavil jeho nástrahy.

– V takýchto situáciách je treba „šmariť“ palicu o zem! – vtipkoval s ním Žolti.

-Koppány je vytesaný z iného dreva, je mimoriadne vytrvalý –  vravel som skôr na synovu adresu.

Potvrdzujúc svoje vyhlásenie, som o niekoľko minút neskôr nesmierne pyšne fotil svojho syna a jeho prvého zubáčika volžského. Maličký dravec  ulovený pomocou umelej mušky, opäť prebudil lovecký inštinkt aj v ostatných, a v neskorom popoludní sme hladinu kanála znovu bičovali v plnom počte. Ryby boli nahromadené na jednom mieste, z toho dôvodu, sa aj muškári stiahli bližšie k sebe. Mne sa už neveľmi ušlo miesto, veď ťažké strímre, aj tak museli nahadzovať ponad svoje hlavy. Po určitom čase sa počiatočný chaos upokojil, nabrali správny rytmus a striedavo nahadzovali, vláčili, nahadzovali a švihali tak, aby pritom, čím menej prekážali jeden druhému. Až niektorý z nich mal záber, ostatní sa stiahli na bok a takto sledovali súboj, fandiac pritom úspešnému lovcovi. Peter a Žolt, ryby ťahali ako na bežiacom páse, občas aj Koppány zasekol väčšieho ostrieža, kým Jóži chytal skôr zubáče.

Zubáčie hniezdo je v skutočnosti  premenlivá časť kanála, rozprestierajúca sa od výpustným stavidlom jazera Tisza-tó. Stav vody sa môže meniť hoci z hodiny na hodinu, stanovište rýb, ktoré doslova sypalo zo seba zubáče, sa na druhý deň môže zmeniť na pokojný „vracák“ a stane sa prechodným bojiskom húfov šťúk. Spoľahlivá spoločnosť ostriežov – nezávisle od stavu a prietoku vody – sa nachádza v pobrežných zónach a to po celej  dĺžke kanála, v blízkosti trstinového porastu. Milujem týchto malých lúpežných rytierov. Sú spoľahliví partneri, zaslúžia si aby sa ich dobrodružstvá skončili vo vode a nie na pekáči.

Navštívili ich aj Peter, k spoločnosti muškárov sa pridal po viac ako hodinovej potulke okolo vody.

Medzitým dorazila aj kontrola. Prísny člen rybárskej stráže svoju prácu plnil zodpovedne. Ryby žijúce na okolí môžu byť naozaj spokojné, nakoľko dodržiavanie poriadku a pravidiel je prísne kontrolované.  Považujem za správne, že každého jedného rybára loviaceho na  okolí skontrolovali aj príslušníci polície. Zásah polície prebiehal podľa predpisu, v súlade so zákonom o rybárstve.

Koppány o krátku chvíľu ulovil ďalšieho malého zubáča volžského. Už som sa na to nedokázal nečinne prizerať, siahol som teda po svojej ľahkej  zostave. Na koniec vyše štvormetrového nadväzca som si naviazal mušku (ani netuším akoby som mohol nazvať túto kreáciu) s drobnou jigovou hlavičkou. Svoju nástrahu som nahodil na miesto, kde sa hĺbka vody pohybovala iba okolo 3 metroch. Počkal som kým nástraha klesne na dno a následne som ju začal oživovať drobnými, trhavými pohybmi. Oťukával som pri tom dno kanála. Po agresívnom údere, zubáč vyrazil v hlbinách. S ľahkou muškárkou ohnutou do oblúka, som  rybu dokázal iba držať. Času mi zostalo aj na to, aby som vymotanú šnúru  opäť navinul na cievku, nastavil som brzdu navijaka a až po vykonaní týchto úkonov som začal pumpovať  zaseknutú rybu svojím smerom. Dravec sa počas celého súboja držal pri dne, na hladinu som ho dostal až vo chvíli, keď už plával pod mojimi nohami.  Uchopiť do ruky zubáča uloveného pomocou umelej mušky a  následne ho víťazoslávne pustiť naspäť do jeho ríše, je  neopísateľným zážitkom.

Miesto som prenechal Petrovi, a s jigom som začal prečesávať pokojnejší príbrežný úsek. Prišiel som na správny spôsob resp. rytmus oživovania nástrahy. Malé zubáčiky volžské, za radom prichádzali uctiť svojho súpera. Viesť drobný jig takým spôsobom, aby sme nevyprovokovali zubáčika volžského, nie je žiadna čertovina. Štvorka muškárka je najideálnejším prútom k lovu dvadsaťcentimetrových rybičiek, no a v prípade statnejších zubáčov je celoživotným zážitkom. Muškárili sme do západu slnka. Jóži nás ešte pred úplným zotmením upozornil, že sme sľúbili spoločné fotenie. S radosťou  sme vyhoveli jeho žiadosti.

Po „naklepaní“ toľkých charakterov by už bolo načase ukončiť tento článok, ale bolo by natoľko stereotypné začať novú vetu  v ktorej  opíšem aká skvelá bola rybačka, akých perfektných ľudí som stretol a vyvodiť konklúziu  v súvislosti s lovom zubáčov…

Ďakujem za zážitky!  Jóži, Peter, Žolt! Bolo veľmi dobré zachytať si spolu s vami.

Autor: Balázs Erdélyi „PuPa“

Fotky: Nóra Kacsándi, Krisztián Malek