The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

C&R – Myšlienky filozofického rybára

– Ty všetky ulovené ryby hodíš naspäť do vody?

– Nie, šetrne ich pustím späť do ich živlu.

–  Prečo, vidíš v tom nejaký rozdiel?

–  Podstatou filozofie C&R  je to, aby sme s ulovenou rybou zaobchádzali, čo najšetrnejšie a čím rýchlejšie ju pustili naspäť do jej prirodzeného prostredia.

– Chápem… a predsa nechápem. Tak prečo ich vlastne lovíš?

– Rybačka je pre mňa mystérium. Keď som na brehu vody, alebo stojím zabrodený v rieke, poprípade prečesávam menší horský potok, mám pocit ako keby som bol vo vesmírnom chráme prírody. Všetko, čo ma vo voľnej prírode obklopuje je zázrak.  Zázrakom by som nazval zlatožlté lístia stromov počas jesene, jarné pukanie púčikov,  keď prerážajú tvrdú, zamrznutú kôru, pstruha dúhového mihnúceho sa v ľadovej vode a zázrakom by som nazval aj premenu podenky, ktorej sa vyvinuli krídelka a práve vyletela z vody.

Samozrejme, k tomu aby som sa okúpal v týchto zážitkoch, vôbec nepotrebujem rybársky prút. Keď sa v mojej blízkosti  nenachádza žiadny rybársky revír, alebo beží v plnom prúde neres pstruhov či jalcov, rybársky prút bez problémov vymením za turistickú palicu.

Vráťme sa, ale späť k pôvodnej otázke. Ukoristenie alebo ulovenie ryby je pre mňa druhoradé, za podstatou toho všetkého by som označil stretnutie s vodnými živočíchmi, a taktiež aj to,  aby som  sa  – ako (sucho) zemský tvor – dostal čím bližšie k živočíchom, ktoré žijú v úplne odlišnom prostredí. Je to mystérium! Postávať na brehu alebo sedieť v člne v najväčšej tichosti a zľaknúť sa, keď na dosah ruky zaloví vyčíňajúci boleň. Inštinkt prebúdzajúci sa v DNA vyvoláva v hĺbke našej duše tisícročný, utajený ale predsa známy pocit. Okamžite nasleduje rýchle nahodenie v smere zalovenia, pootočenie kľučkou navijaka a malá rotačka alebo umelá muška rázom ožije. Moje nervy sú napnuté k prasknutiu, srdce mi búši ako zvon a to tak hlbokým tónom, že ľudský sluch to už ani nevníma… predátora nasleduje v úplne inej rovine. Hertze  sa šíria v nezastaviteľnom tempe, moja duša loví nad vodou… moje oči žiaria, sústreďujú, môj mozog už oveľa skôr vníma záber – je to obdivuhodný výraz: „ vidím to svojimi duchovnými očami“. V rukách cítim ako pod náporom ryby ožíva môj čarovný prút, ktorý je ozdobený očkami. Zaseknutý protivník uniká, bojuje o svoj život. Deje sa kúzlo. Kúzelníkom som ja! Na okamih sa pozriem do očí skroteného súpera, všetko chápem – oči sú zrkadlom duše. Som človekom, teda hrám sa na Boha, udeľujem milosť, zdolanej rybe darujem život.

Vo voľnej prírode sa cítim byť v chráme života. Moja duša mi nedovolí aby som zabil ďalšieho živočícha, ale nedokážem sa zriecť ani toho zázraku, ktorý prežívam znova a znova.  Z toho dôvodu chytám tak, aby som naším šupinatým priateľom spôsobil čo najmenšiu bolesť, poranenia a traumu.

O technickej stránke filozofie  C&R sa už napísalo množstvo článkov. Nechcel by som teraz podrobne rozoberať problematiku zatlačeného protihrotu, šetrného zdolávania a vylovenia ryby, podobne  ani neudržateľnosť prechovávania úlovku.  Myslím si, že  prvé krôčiky sa zrodia v hlave každého z nás. Nazdávam sa, že keď v hĺbke našej duše nedokážeme pochopiť kúzlo a podstatu toho všetkého, nech zaobchádzame s ulovenou  rybou akokoľvek šetrne, budeme iba obyčajnými, bezcitnými ničiteľmi.

V porovnaní s modernými, bezcitnými lovcami trofejí – nech je reč o rybároch či poľovníkoch – si oveľa viac vážim lovcov a rybárov rôznych kmeňov a národov, ktorí sa k svojej koristi prikrádajú s úctou a považujú ich za rovnocenných súperov. Praktizovanie filozofie C&R nás neoslobodzuje spod hriechov, ktoré napáchame voči matke prírode.

Nemám v úmysle hlásať veľkolepé myšlienky o tom, ako sa vytrácajú každou jednou hodinou prírodné hodnoty našej zeme (a ako sa znásobujú bezcennosti tvorené človekom), ale myslím si, že popri  C&R  je potrebné, aby sa podnikli patričné a efektívne opatrenia aj v záujme ochrany našich vôd, ako aj v záujme zachovania a predstavenia našich prírodných bohatstiev. Samozrejme je nepredstaviteľné, aby sa to dosiahlo zavedením nových, ešte prísnejších pravidiel (napr. vyvlastňovaním), nie je možné aby sme pre ľudí zneprístupňovali naše mŕtve ramená, hory, pustatiny a lesy. Naše územia by sa nemali prekvalifikovať na rezervácie, ako ani poniektoré druhy rýb, by sa nemali zadeľovať medzi chránené druhy, najmä tie, ktoré by bolo možné  v opačnom prípade vysadzovať, opatrovať a rozvíjať ich populáciu…

Myslím si, že tým najsprávnejším riešením by bolo to, keby sme otupených a apatických otrokov všedných dní pozvali do voľnej prírody, kde skôr či neskôr, každý kto je človekom s veľkým „Č“  objaví sám seba. Som si stopercentne istý, že v náručí matky prírody, behom jediného okamihu – ako mávnutím čarovného prútika – sa všetko dostane na svoje miesto, a navždy zvíťazí poriadok prírody. Tak toto je asi najpodstatnejším poslaním filozofie  C&R.

*C&R – (Catch and Release) vo voľnom preklade: Chyť a pusť!

Text a Fotky : Balázs Erdélyi -Pupa