The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Dobrodružstvá na Maldivských Ostrovoch II.

Potom ako sme sa spamätali z úžasu, v hĺbke duše sme už cítili, že v priebehu dvoch nasledujúcich týždňov nás čakajú naozaj nevšedné dobrodružstvá. O to viac, že v neuveriteľne priezračnej vode, boli ryby cez deň viditeľné aj voľným okom. Bol to úžasný, až neopísateľný pohľad. Nočná rybačka trvala do ranných hodín a potom ako sme východom slnka nasýtili naše oči, nasledovala nevyhnutná siesta, ktorá bola naozaj potrebná, nakoľko sme sa presúvali na ďalší rybársky bod, avšak do obedňajšieho odchodu sme ešte využili niekoľkohodinový oddych, ktorý sme mali takpovediac k dispozícii.

Po doobedňajšom „obrúsku prestri sa“ (priznám sa úprimne, pohostenie bolo naozaj fantastické, veď sme si mohli vybrať z viac ako 15 druhov jedál) loď Dolphin vyrazila, a po uplynutí  niekoľkých hodín  sme zakotvili na novom  rybárskom bode. Počas plavby sme si pripravovali koncové montáže, ba dokonca, sme sa vopred dohodli, kto s akými nástrahami resp. technikou bude loviť poklady oceánu.

Podobne ako prvý deň, každý sa pripravoval na vertikálny lov, avšak s rôzne veľkými háčikmi, nadväzcami a nástrahami. Bolo  jednoznačné, že na jemnejšie zostavy sa aj v tomto prípade môže dostaviť podstatne viac záberov, ale samozrejme, v prípade väčších úlovkov to môže byť poriadny problém. Našiel sa taký člen  družstva, ktorý popri spletanej hlavnej šnúre, použil rovnaký  materiál aj na výrobu nadväzca, samozrejme v tenšom priemere, na ten namiesto obrovských hákov naviazal háčiky veľkosti č. 2/0 a 3/0, aké sa u nás používajú pri love  sumcov. Samozrejme, ani tieto háčiky nie je možné označiť za bežné alebo maličké, avšak použitie uvedených veľkostí za takýchto okolností, v záujme úspešného zdolania zaseknutej ryby je naozaj  opodstatnené. Ďalšiu alternatívu predstavovali obrovské háky veľkosti 10/0 naviazané na oceľové lanká, ktoré sa používali pri love vyslovene veľkých oceánskych rýb, akými sú žralok a raja.

V priebehu krátkeho času sme ulovili…

…naozaj úctyhodné množstvo nástrahových rybiek.

Podľa tvrdenia kapitána lode, na tomto mieste môžeme rátať s podstatne väčšími úlovkami, niet teda divu, že sme sa už veľmi tešili na zážitky, ktoré nás čakali po zotmení a ustáti prúdenia. Potom ako sme spustili naše koncové montáže do 40-50 m hĺbky, v skoro minimálnom prúdení bolo dokonale cítiť, kedy dosadla záťaž na dno. Následne sme namotali niekoľko metrov šnúry tak, aby sa celá montáž odlepila od koralov a začal sa očakávaný lov. Ako prvé sa prihlásili menšie úlovky, ktoré sme neskôr použili ako nástrahové rybky.

Na pevnejších náčiniach sme použili väčšie háčiky, na ktoré sme nastražovali rybie mäso.

Chytanie nástrahových rybiek  si vyžadovalo dokonalú koncentráciu, nakoľko malým oceánskym beštiám stačilo niekoľko sekúnd na to, aby dokonale „očistili“ naše háčiky. Po ulovení asi tuctu menších rýb, ich aktivita zoslabla, čo bolo jednoznačným znamením toho, že ich vyrušili väčšie jedince.

Medzitým, v zadnej časti lode, kde sa vďaka pozícii plavidla, hĺbka vody už pohybovala okolo 60 m, na Raduho udicu sa prihlásil mimoriadne tvrdý záber a po záseku sa rozpútal taký súboj, ktorý nie len jemu, ale  aj nám vonkajším pozorovateľom zostane navždy pamätný. Tvrdá udica sa ohla do oblúka, a z obrovského navijaka sa nezadržateľne vymotávala hrubá spletaná šnúra a to aj napriek tomu, že sa oceánskeho bojovníka snažila zastaviť skoro maximálne dotiahnutá brzda. Trvalo dobrú hodinu, kým sme prvýkrát zahliadli jeho súpera. Bola to raja žralokovitá, ktorá až teraz začala pritvrdzovať.

Príprava na vylovenie obrovského tela…

Mohutné telo…

…využilo všetky triky na to…

… aby sa zbavilo háčika.

To sa mu napokon aj podarilo…

… na naše najväčšie prekvapenie totiž…

… oceľové lanko jednoducho neznieslo to zaťaženie.

Z cievky obrovského navijaka neúnavne vymotávala ďalšie metre šnúry. Brzda bola skoro úplne dotiahnutá,  keby ju totiž Radu opäť pustil na voľnú a dlhú uzdu, zdolávanie by sa skončilo iba o niekoľko hodín, samozrejme iba za predpokladu, že sa medzitým nevysilí samotný lovec. O čosi neskôr, odhadom 100 – 150 kg ťažká krásavica sa už skoro položila na hladinu,  v tom sa ale ozvalo prasknutie, z prútu sa odlomili vodiace očká, a následne, sa aj háčik vytrhol z papule obrovskej ryby – teda aspoň sme si to mysleli. O niekoľko  sekúnd sa však vysvitlo, že pretrhlo sa hrubé oceľové lanko. Asi nemusíme zvlášť vysvetľovať akému zaťaženiu  bolo vystavené celé náčinie, stačí keď poviem, že spletané šnúra zostala doslova zapečená(!) v roľničke maximálne odolného navijaka. O prúte už ani nehovoriac:) . Bol to neuveriteľný súboj a to sme ešte boli iba na začiatku noci.

Spletaná šnúra zostala doslova zapečená v roľničke navijaka, na cievke je vidieť jednu z vypadnutých výplní vodiacich očiek… : )

Po takomto napínavom úvode,  sa to aj nám rozbehlo. Ulovili sme množstvo nádherných a neuveriteľne bojovných rýb. Nebolo ničím výnimočným, že sme v priebehu štvrťhodiny zdolali 4-5  obyvateľov oceánu. Medzi našimi úlovkami sa našiel nádherný  Grouper, pekné pyskatce, Big Eye Trevally a zopár pre nás neidentifikovateľných druhov rýb.  Najmä zdolávanie  Trevally   bolo obrovským zážitkom, nakoľko po zábere okamžite produkovali nezastaviteľné výpady, potvrdzujúc tak svoju povestnú bojovnosť. Až vtedy sme  pocítili chuť oceánskej rybačky a taktiež aj to, s akou neuveriteľnou silou disponujú tamojšie ryby. Bez preháňania môžem prehlásiť, že ryby sme zdolávali ako na bežiacom páse, veru bolo čo robiť, aby sme sa stíhali vzájomne fotiť s našimi úlovkami.

S pekným  Grouperom.

Skoro každý člen družstva ulovil…

…nádherného pyskatca

 Big Eye Trevally…

… v 40-50 m hĺbke bojovali naozaj urputne.

Podľa posádky lode, členovia predchádzajúceho japonského družstva ulovili síce väčšie ryby, avšak my sme už teraz mali na svojom konte viac úlovkov ako oni v priebehu celého týždňa. Táto informácia nás veľmi zaskočila, ale samozrejme aj nesmierne potešila. Ani naši kameramani neoddychovali. Tere už zdolával ako skúsený rybár, ale pre Balázsa to bol krst ohňom. Napriek tomu, táto noc aj nášho nováčika obdarila celoživotnými zážitkami. O to viac, že na konci 10 minútového tvrdého zdolávania, medzi trofeje rýb, ktoré stihol uloviť počas svojej krátkej rybárskej kariéry si mohol pripísať aj nádhernú „rybiu hlavu“.  S prekvapením sme zistili, že na háčiku vytiahnutej montáže, vedľa nastražených kúskov rybacieho mäsa zostala visieť hlava odhadom 6-8 kg ťažkej ryby . Jej telo rozhrýzla ďalšia ryba, ktorej  papuľu museli zdobiť zuby ostré ako britva.

Spoločná fotka s torzom úlovku.

Avšak pointa dňa nasledovala až po tejto príhode, ktorá ako neskôr vysvitlo v značnej miere určila priebeh rybačiek, konajúcich sa v priebehu nasledujúcich dní. Myšlienka týkajúca sa lovu vláčením sa zrodila takým spôsobom, že v blízkosti hladiny sme zaznamenali jednoznačné znamenia svedčiace o silnej aktivite rýb, ktoré sa prezrádzali výskokmi nad hladinu, ale samozrejme, pri mesačnom svite bolo veľmi ťažké identifikovať páchateľov. Keďže nás  spoločnosť  Energofish vybavila  s množstvom woblerov, ktoré na trh budú uvedené v roku 2013, rozhodli sme sa, že ich otestujeme za naozaj drsných podmienok. Asi nepreháňam keď napíšem, že  nasledujúce dve hodiny predčili všetky naše očakávania. Pomocou testovaných umelých nástrah sme ulovili  také množstvo barakúd, ktoré by sme ani vo sne nečakali. Našich prvých 10 nahodení skončilo bez výnimky s úspechom, ba dokonca, aj nasledujúce nahodenia – okrem niekoľkých nepremenených záberov alebo stratených rýb – priniesli úlovok. Privlačové prúty sme odovzdávali jeden druhému, aby každý z nás okúsil zdolávanie tejto mimoriadne bojovnej ryby.

V priebehu necelých dvoch hodín…

… podarilo sa nám uloviť množstvo…

…neuveriteľne bojovných barakúd.

Dravce : )

Potom ako húf barakúd odplával preč, do popredia sa opäť dostal vertikálny lov, avšak okrem niekoľkých menších úlovkov, aktivita rýb ani zďaleka nebola taká intenzívna ako pred vláčením. Keďže nás nekonečné nahadzovanie a zdolávanie poriadne vyčerpalo, postupne sme sa stiahli do našich kajút.  Po rannom budíčku sme veselo debatovali o prežitých dobrodružstvách, pričom naša loď, pretínajúc vlny sa už približovala k nasledujúcemu rybárskemu bodu…

Dobrý začiatok sme teda mali za sebou, ale samozrejme, dúfali sme, že aj pokračovanie bude aspoň tak skvelé. Naša druhá noc sa teda naozaj vydarila, ale cítili sme, že počas nasledujúcich dní môžeme zažiť naozaj obrovské zážitky, samozrejme iba za predpokladu, že šťastena nás ani naďalej neopustí…

Pokračuejme…

Text: Attila Csákány

Fotky: József Ács, Attila Csákány, Balázs Gerócs, Tibor Terecskei