The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Dobrodružstvá na Maldivských ostrovoch III.

Monumentálna veľkosť a pohľad, ktorý sa nám naskytol počas dňa sa nám už takmer zdal prirodzený, napriek tomu nám príroda v každej hodine ukazovala vždy inú tvár. Neskutočným zážitkom bolo doobedňajšie fotenie delfínov plávajúcich popri lodi alebo sledovanie lietajúcich rýb nad hladinou.

Samozrejme popri nádhernom okolí a k nemu prislúchajúcej teplote boli našim hlavným cieľom obyvatelia oceánu. Plavili sme sa vlastne každý deň, niekoľko hodín k vstupnom atolov,  aby boli naše nočné rybačky, čo najúspešnejšie. Samozrejme ani počas dňa sme sa nenudili, veď počas trollingu sme dúfali, že naše veľké umelé nástrahy vzbudia pozornosť morských predátorov. Asi neprezradím veľké tajomstvo, keď poviem, že sme opäť zažili neuveriteľné dobrodružstvá , pozrime sa teda podrobne, čo sa vlastne udialo.

Trolling je inak, v Maďarsku menej známym spôsobom lovu, je podobný ako prívlač za plávajúcou loďou len s tým rozdielom, že udica sa nedrží v rukách, ale je umiestnená v pevnom stojane na lodi a takto sa pokúšame uloviť niekoľko vehementných dravcov. Pre nás to bol krst ohňom, veď  takýmto spôsobom sme ešte nelovili, myslím si však, že sa jedná o veľmi jednoduchú metódu lovu. Jedná sa vlastne o to, že sa úspešné nástrahy spustia do istej vzdialenosti za loď, ktorá sa pohybuje rovnomernou rýchlosťou nad dobrými miestami a my čakáme na záber. V našom prípade bol rozdiel len v tom, že sme svoje rôznofarebné nástrahy ťahali za loďou v hĺbke 1-2 metre počas plavby medzi jednotlivými „ Fishing Point“ teda lovnými miestami.  Dôležité bolo. že sme používali naraz dve udice s návnadami spustenými do rôznych vzdialeností od našej lode Dolphin kvôli tomu, aby sme sa vyhli ich pomotaniu.

Dohodli sme sa na tom, že sa budeme pri udiciach striedať, aby Fortuna mohla obdariť každého z nás fantastickým zážitkom z nevšedného zdolávania. Podľa slov kapitána lode môžeme uloviť najmä ryby zvané Wahoo, ktoré ako sme sa neskôr dozvedeli sú jednými z najrýchlejších tropických rýb. Tieto makrelovité ryby migrujú v obrovských skupinách a zaútočia takmer na všetko, čo im skríži cestu. Dúfali sme, že aj v našom prípade to takto bude, preto sme sa rozhodli ako nástrahu použiť plávajúce wobblery s modrastým nádychom v dĺžke 15-25 cm. Prvý záujemca zabral po necelej pol hodine plavby znamením záberu bolo prudké vymotávanie šnúry z multiplikátora. Po zábere sme museli nahlásiť kapitánovi, že ho žiadame o “STOP”- ku. Náš prvý Wahoo sa nechal pomerne ľahko pritiahnuť k lodi, potom ako však vycítil nebezpečenstvo unikal strašnou silou späť do modrých hlbín. Po pätnásť minútovom súboji plnom tvrdých výpadov sme však už mohli fotiť tohto vznešeného súpera.

Po Ádámovi a Romim nasledoval Józsi, potom sa aj mne podarilo pritiahnuť k lodi jednu krajšiu rybu. Podľa   informácií od ostatných účastníkov som vedel, čo ma čaká, uznávam mali pravdu Wahoo je skutočne rýchla a neuveriteľne bojovná ryba. Táto makrelovitá ryba môže dorásť až na váhu 50 kg nemusím asi ani pripomínať, že sa jedná o čistú svalovinu.

Preto môžeme očakávať nezabudnuteľný súboj. Takmer každému z nás sa podarilo uloviť po jednom kuse, čo však bolo zaujímavé, že zábery prichádzali výlučne na nástrahy s modrastým nádychom. Na rovnaké nástrahy zlatistej, zelenej ani oranžovej farby sme záber nezaznamenali. Z akého dôvodu to takto bolo ostalo pre nás záhadou, aj keď sme nad tým dlho polemizovali počas plavby k ďalšiemu  koralovému útesu. Odôvodnene sme cítili, že aj tento deň bol pre nás “nový” veď sme boli úspešní, takým spôsobom lovu, ktorým doteraz ani jeden z nás nelovil navyše náš úspech korunovali a prekrásne sfarbené ryby Wahoo.

Ako zaujímavosť by som uviedol, že tieto torpéda zabrali v priebehu dvoch hodín na tú istú nástrahu ani predtým ani potom sa už záber počas trollingu nedostavil. Možno sme zachytili jeden húf rýb a z neho sme ulovili naše ryby, ktoré nás obohatili o nezabudnuteľné zážitky zo zdolávania počas plavby, vedeli sme, že naše dobrodružstvá na Maldivských ostrovoch zďaleka nekončia…

Pokračujeme…

Text: Attila Csákány

Fotky: József Ács, Attila Csákány