The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Jesenné dobrodružstvá na jazere Farkincás-tó

Z hľadiska lovu kapitálnych jedincov, je najzaujímavejším obdobím pravdepodobne jesenná kaprárska sezóna, nakoľko v ochladzujúcej sa vode je veľmi ťažké objaviť tú stratégiu zakrmovania, vďaka ktorej je možné, behom pomerne krátkej doby dosiahnuť relatívne dobré výsledky. Samozrejme, do úvahy sa musia zobrať v prvom rade prirodzené danosti práve danej vodnej plochy, ako aj tamojšia rybia obsádka, avšak skúsenosti získané v priebehu niekoľkých rokov môžu mať v tomto období cenu zlata, a kaprára fanatika, ktorý je dostatočne vytrvalý a trpezlivý, môžu veru obdariť mimoriadne peknými úlovkami.

Jesenné mesiace sú posadnutými kaprármi aspoň tak obľúbené, ako milovníkmi prívlače, avšak nazdávam sa, že v porovnaní s letným obdobím, môžu byť jesenné výpravy oveľa rizikovejšie, aspoň čo sa týka  úspešnosti. So štábom relácie „Rybolov pod lupou“ sme zavítali na 8 ha jazero Frakincás-tó, ktoré sa nachádza v blízkosti obce  Püspükmolnári.  Našich miláčikov sme sa pokúsili prekabátiť v priebehu krátkej, sotva 48 hodinovej výpravy. Napriek tomu, že na breh vyhliadnutého revíru sme dorazili za ozajstného jesenného, zamračeného a upršaného počasia, pri pohľade na vodnú plochu nám okamžite bolo jasné, že naši miláčikovia sú naozaj pri chuti, na hladine sa totiž ukazovali v minútových intervaloch. Úprimne povedané, táto nečakaná aktivita kaprov nás poriadne zaskočila, veď voľba lovného miesta nám pripravila poriadne ťažký hlavolam, nakoľko kapre sa ukazovali po celej ploche jazera. Keďže sme počas výpravy plánovali chytať v trojici, označili sme si šesť, od seba nezávislých kŕmnych miest. Z lovného miesta č. 1 sme v pohode dočiahli na viaceré sľubné miesta, vďaka čomu sme naše koncové montáže dokázali umiestniť do rôznych hĺbok, od 70 cm až do 2,5 m. Svoje háčiky č.4, vedľa ktorých som mal nastražené zrnko tigrieho orecha, nadľahčené  pomocou pop up guličky som umiestnil rovno pred naše lovné miesto do 80-90 cm hlbokej vody. Môj stály parťák Józsi sa rozhodol chytať na hranici čerstvo prebagrovaného úseku, na pravej strane, pričom ako nástrahy použil plávajúce a taktiež potápavé boilies. No a náš priateľ Leo, hnaný zvedavosťou, svoje nástrahy umiestnil do zátoky, na pravej strane nášho táboriska.

Z čerstvo prebagrovaného úseku sa neprihlásil žiadny záujemca.

Nádherne  sfarbený, bezchybný lysec zo 120 m vzdialenosti od brehu, na zrnko tigrieho orecha, ktoré som nadľahčil s pop up guličkou.

S každou jednou ulovenou rybou sme zaobchádzali, čo najšetrnejšie.

Zradné znamenia

Pred výberom lovného miesta je dobré mať oči otvorené, a to nielen počas jesenných výprav, ale taktiež v priebehu celej sezóny. Pri troche šťastia je pohyb kaprov dobre pozorovateľný aj voľným okom . Bubliny objavujúce sa na hladine a tvoriace akýsi riadok, ako aj výskoky kaprov nad hladinu, to všetko sú jednoznačnými znameniami toho, že mali by sme sa zamerať na práve takéto „veľavravné“ miesta. Je účelné vyhľadať také miesto, z ktorého sú popri úplne plytkých miestach ľahko prístupné aj hlbšie partie.

Pred začatím lovu sme sa jednoznačne zhodli na tom (ba dokonca odporúčal by som to každému), že rybačku odštartujeme s minimálnym vnadením, a to práve z toho dôvodu, aby sme  náhodou neprepadli „na opačnú stranu koňa“, teda aby sme čím skôr dosiahli záber. V záujme toho, sme pomocou  zavážacej loďky zakrmovali, čo najkoncentrovanejšie do blízkosti nami ponúknutých pochúťok. K trom hrstiam namáčaného partiklu (kukurica, tigrí orech, konopné semená) sme pridali iba niekoľko  guličiek boilies. Po vykonaní povinných úkonov v súvislosti so stavaním tábora sme sa pohodlne posadili do našich kresiel, a v poprchávajúcom daždi sme sa kochali krásou jazera a nádherného okolia. V jazere so štrkovým dnom žije množstvo kapitálnych kaprov a amurov,  niet teda divu, že šťastena istému kaprárovi už dopriala exemplár vážiaci viac ako 28 kg. Majiteľ jazera vzorne stráži obsádku kapitálnych rýb, z toho dôvodu musí byť, každá jedna ulovená ryba bezpodmienečne vrátená späť do svojho živlu. Toto nádherné jazero je teda ozajstnou perlou pre skutočných športových rybárov.

Menej je občas viac

Ako podkladové kŕmenie, sme pri každej bójke použili tri -štyri hrste namáčaného partiklu, iba náš priateľ Leo chytal bez akéhokoľvek vnadenia a to tak, že svoje olová obalil s obaľovacou pastou a vedľa háčika nastražil jediné boilies. Môžeme jednoznačne prehlásiť, že používal podstatne „rýchlejšie“ resp. účinnejšie nástrahy, niet teda divu, že ani výsledok nenechal na seba dlho čakať – dostavil sa v podobe štyroch nádherných kaprov. My sme túžili uloviť väčšie jedince, ale napriek minimálnemu vnadeniu, nebola naša taktika až tak úspešná. Počas tejto rybačky, atraktívne, boli jednoznačnými favoritmi vysoko aromatické nástrahy. 

Leov nádherný lysec vážiaci rovných 14 kg…

… ktorého charakterizoval obrovský, bezchybný rypák.

Zvečnili sme každý jeden okamih

Úspech nášho priateľa nás nesmierne potešil, ale priznám sa úprimne, aj my sme tajne dúfali, že sa nám podarí zapriahnuť jedného spomedzi tunajších matuzalemov. Do poobedňajších hodín sa však neudialo nič  mimoriadneho a naše signalizátory zatiaľ zaryto mlčali. Poprchávajúci dážď medzitým ustal, ale v priebehu dňa opäť panovalo mimoriadne premenlivé počasie. Kropiaci dážď a pokojné periódy sa striedali v polhodinových intervaloch. Medzitým, čo sme sa zahĺbili do analýzy súvislosti medzi aktivitou kaprov a meteorologických faktorov, v diaľke sa ozval ostrý tón. Signalizátor oznamoval očakávanú nepretržitú jazdu. Obyvateľovi jazera Frakincás tó zachutila nástraha umiestnená v zátoke. Zdolávanie fantasticky bojujúceho, asi 8 k ťažkého kapríka trvalo skoro 30 minút. Vytrvalí bojovník, po vylovení okamžite putoval naspäť do svojho živlu a Leo, bez meškania nahadzoval  svoje obalené olovo spolu s 24 mm guličkou na predchádzajúce úspešné miesto. Známe príslovie hovorí, že:  „jedna lastovička leto nerobí“, ale v tomto prípade sa veci vyvíjali úplne inak. Po prvom zábere, sa Leovi  pošťastilo  dostať na podložku ďalších dvoch nádherných kaprov, pričom väčší z týchto rýb, prekrásny lysec vážil viac ako 10 kg. To všetko v priebehu jednej hodiny. Je zaujímavé, že tento skvelý „hattrick“ dosiahol bez akéhokoľvek podkladového vnadenia. Vtedy už bolo jednoznačné, že by sme sa mali zamerať práve na tento úsek ako aj to, že by sme mali aplikovať tú istú taktiku, ako náš úspešný spoločník. Z toho dôvodu, som jeden spomedzi svojich prútov okamžite prehodil do tejto oblasti, dúfajúc pritom, že už čoskoro aj ja ulovím svojho prvého kapra. V záplave pestrofarebných svetiel zapadajúceho slnka, sa na pokojnej hladine jazera opäť objavili znamenia svedčiace o aktivite našich miláčikov: v úzkej zátoke sa ukazovalo neuveriteľné množstvo kaprov, pričom na ostatných, nami označených miestach nebolo vidieť skoro žiadny pohyb. Kvôli úzkosti lovného miesta sme však naše ostatné prúty boli nútení nechať na flekoch, ktoré sme vyznačili v doobedňajších hodinách. V neskorých večerných hodinách sa konečne dostavil očakávaný výsledok: ako prvý opäť zabodoval Leo. Po napínavom súboji  zdolal  prekrásneho lysca vážiaceho rovných 14 kg, ktorý sa tešil mimoriadne skvelej fyzickej  kondícii, a následne sa šťastena usmiala aj na mňa. Na kombináciu tigrieho orecha a plávajúcej guličky som zdolal kapríka s hmotnosťou okolo 10 kg. Józsiho swingre sa medzitým ani nehli, a jeho signalizátory, mlčky očakávali svitanie.

Pred západom slnka sme všetky naše nástrahy vymenili za čerstvé

Jazero Farkincás-tó: Rozprávková krajina s fantastickou obsádkou kapra

Skutočnosť, že z plytších úsekov sa dostavilo podstatne viac záberov ako z hlbších, čerstvo prebagrovaných častí jazera, nás veru poriadne zaskočila, veď je všeobecne známe, že vďaka  porušeniu štruktúry dna, sa do vodného stĺpca uvoľní obrovské množstvo prirodzenej potravy, čo kapry jednoducho milujú. Na takýchto miestach, našich miláčikov čaká hotový prestretý stôl s takými pochúťkami, ako slimáky, larvy  a rôzne drobné vodné živočíchy. Napriek tomu, počas tejto kratučkej výpravy, ani tie najchutnejšie sústa nedokázali zastaviť rybu na našich kŕmnych miestach. Po sérii rýchlych záberov nasledovalo 24 hodinové hluché obdobie, príčina ktorého nám bola jednoznačná: teplota vzduchu, v porovnaní s predchádzajúcim dňom klesla o viac ako 8 °C,  čo veru dokáže ovplyvniť aj život pod vodu. Zvyčajne sa to prejaví aj v počte záberov.

Nezávisle od veľkosti, nás každá ulovená ryba nesmierne potešila: nočný lysec vážiaci viac ako 10 kg.

Jemne vykĺzol z vážiaceho saku a vrátil sa späť do svojho živlu.

V takýchto situáciách prichádzajú otázky typu: čo by sa bolo stalo, keby sme na breh jazera dorazili o deň skôr? Možno by sme ulovili podstatne viac rýb? Sú to otázky, na ktoré odpoveď sa už nikdy nedozvieme, ale stále tam zostane to čarovné „ čo by bolo keby“?… a práve v tomto tkvie kúzlo a krása našej záľuby. Na brehy našich milovaných vôd nás častokrát ťahajú, práve tieto chýbajúce časti tejto skvelej logickej hry. Je veľa takých športových rybárov, ktorí pri vode  hľadajú pokoj a oddych, iní zase, radosť  z ulovenia rýb, myslím si však, že väčšinu z nás ženie túžba po oboch. Z jesene nám zostáva ešte niekoľko týždňov, tak neváhajme a využime každý jeden okamih, ktorý môžeme prežiť v objatí matky prírody. Kto vie, možno sa nám podarí prekabátiť zopár krajších kaprov a opäť sa dostaneme o krok bližšie k správnemu riešeniu…

Autor: Attila Csákány

Fotky: József Ács, Attila Csákány, Mátyás Mentes, Péter Walter