The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Keď bolo hrubé náčinie účinnejšie ako jemné

Včera som na Dunaji náhodou objavil vracák, v ktorom som nachytal prekrásne pleskáče. Počas úspešnej rybačky som lovil na ťažko, asi 30 m od brehu. Keďže som na toto úspešné miesto narazil pomerne neskoro, rozhodol som sa, že tu dnes skúsim presedieť celý deň. Zavolal som so sebou aj svojho dlhoročného priateľa Laca, ktorý je ozajstným majstrom tejto techniky, a nazdával som sa, že svojimi citlivými feedrovými prútikmi uloví ešte krajšie ryby ako ja. Naša rybačka sa však vyvíjala nezvyčajne, príroda resp. ryby sa absolútne odrazili od nami vymyslených a hlásaných faktov, týkajúcich sa účinnosti jemnejších techník.

Úspešný prút dňa: Viking Vario 300 a môj obľúbený plaváčkový prút, ktorý počas rybačky zostal v puzdre, ryby totiž spoľahlivo brali aj na nástrahy ponúknuté na dne.

Svitanie sa nám podarilo úspešne prespať, a sme tak na čerstvo objavené miesto dorazili s menším oneskorením.  Samozrejme som si pre istotu, do svojej výbavy, aj ja pribalil feedrový prút s citlivejšou špičkou, ktorý je vyhovujúci aj pre zdolávanie väčších rýb, ale na základe výsledkov z predchádzajúceho dňa, aj dnešný lov som  začínal s osvedčenými kaprovými prútmi Viking Vario medium heavy 300, a Arno 240, na ktorých som mal namontované navijaky Extreme Spin 4000 a  Carp Expert Feeder Gulp 50, ktoré ma v priebehu leta, ani raz nesklamali počas mojich kaprových výprav.  Na cievkach svojich navijakov som mal namotané vlasce  Carp Expert Camo o hrúbke 0.30 a 0.35 mm.  Koncové montáže taktiež zostali tie isté, ktoré som používal počas včerajšie dňa, a ktoré pozostávali z 50 g ťažkých, priebežných, plochých kŕmnych košíkov, pod ktorými a nad ktorými, boli na krátkych nadväzcoch naviazané kaprové háčiky  Excalibur. Na spodné háčiky som nastražil zrnko vanilkovej kukurice Cukk, kým horné som ozdobil niekoľkými kostniakmi. Kŕmne košíky som naplnil krmivom, ktoré som namiešal z vnadiacej zmesi Carp Expert, a taktiež zo šrotu, a už čoskoro som nahodil na hranicu prúdu a pokojnej vody.

Moja klasická kaprová zostava, ktorá dokonale fungovala aj na Dunaji.

Kostné červy prechovávam v takejto väčšej krabičke s vnútorným okrajom, výhodou tejto  karbičky je to, že červíky nie sú v nej natlačené na jednu kopu – zakukľujú sa tak pomalšie – no a v neposlednom rade, ani náhodou z nej nevyliezajú.

Môj priateľ Laco na rozdiel odo mňa, na svojich feedrových prútoch  použil klasické riečne montáže s feedrovými košíkmi, nad ktorými mal naviazané nadväzce z tenkého monofilu, pričom kostné a hnojové červy napichoval na menšie háčiky č. 8. Špičky jeho prútov, sa už niekoľko minút po nahodení chveli akoby niekto do nich pustil striedavý prúd. Bolo to jednoznačným znamením toho, že býčkovia – kliatby Dunaja – objavili jeho  nástrahy. Zdalo sa však, že moje  hrubšie zostavy, najmä háčiky č. 2, ktorých hrot vyčnieval z kukurice, odradil tieto dotieravé drobné rybky, špičky mojich prútov sa totiž zachveli  iba občas, pravda, moje ťažšie košíky oveľa lepšie odolávali prúdu rieky, ako priateľove ľahučké montáže.  Práve  som sa zohol, aby som uložil svoje  porozhadzované veci, keď som uvidel, že na  mojom prúte Viking Vario prepadol policajt, ktorý bol pricvaknutý na vlasec.  Ryba plávala pravdepodobne mojim smerom, nakoľko pri záseku  som musel zdvihnúť prút  poriadne vysoko, ale nakoniec som ju predsa len  zasekol. Môj prvý úlovok sa približoval ťarbavými pohybmi, ktoré občas prerušili neisté výpady, o krátku chvíľu sa však v pobrežnej vode objavil nádherný, striebristý pleskáč. Bol taký hrubý, že som ho v oblasti záhlavia ledva dokázal oblapiť. Háčik, na ktorom som mal nastražené kostné červy, v papuli môjho protivníka sedel dokonale. Pravda, v prípad háčikov  Excalibur je to absolútnou samozrejmosťou a to nie len preto, že sú ostrené chemicky, ale taktiež aj vďaka mierne vyhnutému hrotu. Nádhernú rybu som opatrne položil do priestranného, husto tkaného saku s ôsmimi kruhmi, ktorého masívnu oceľovú tyč som úplne zľahka dokázal zapichnúť do tvrdého štrkového dna. /Ten, kto používa takéto saky, určite vie, aké lacné  hliníkové tyče sú k nim zvyčajne dodávané. /

Moja prvá ryba, uznajte je naozaj prekrásna!

Takto sedí háčik Excalibur po záseku

 Dlhý a husto tkaný sak s ôsmimi kruhmi opäť  poslúži dokonale, veď na štrkovom dne, je veľmi problematické pripevniť klasickú sieťku, nadôvažok, aj pre ulovené ryby je dostatočne priestranný.  

Pohodlne som sa posadil a rozbalil si svoje raňajky. Môj spoločník však na jedenie nemohol ani pomyslieť, veď zábery od otravných býčkov mu prichádzali ako na bežiacom páse. Na ďalší záber som musel čakať dobrú štvrťhodinu. Môj ľahký policajt spočiatku poskakoval a následne prepadol až k hladine. Zásek sedel. Pravda pri náhlom výskoku som prišiel o papriku, ktorú som rozšľapol, ale pociťoval som  ten istý  ťarbavý odpor, ako počas zdolávania svojho prvého pleskáča. Aj táto ryba vážila viac ako 1 kg. Už čoskoro bolo všetko na svojom mieste a ja som sa nerušene mohol kochať krásou Dunaja, blýskajúceho sa v jesennom slnečnom svetle, pričom vo vzduchu sa vznášali jemné striebristé vlákenka. Všade na okolí sa šírila horkastá vôňa charakteristická pre obrovské topole rastúce neďaleko našej milovanej  rieky. Tenké pavučinky sa prilepili aj a naše prúty, aby príchod jesene hlásali ako jemné biele závoje. Na jeden spomedzi mojich prútov sa dostavil taký razantný záber, že policajt sa nekompromisne prilepil o palicu. Zasekol som v správnom rytme, no napriek tomu, som na konci náčinia necítil žiadny odpor. Ako sa neskôr ukázalo, páchateľom bol drobnučký boleň, ktorý sa nechal oklamať jediným zrnkom kukurice, bol však taký malý, že som na tvrdej udici jednoducho necítil žiadny ťah. O polhodiny neskôr, po takom istom razantnom zábere som zdolal prekrásnu ploticu lesklú vážiacu 1.20 kg, ktorá bola tak nádherná, že by som ju bol pustil aj bez toho, žeby bola zaradená medzi chránené druhy.

Väčšina pleskáčov zabrala na vrchný háčik a to aj v tom prípade, že aj na spodnom boli nastražené kostniaky.

Pažravý maličký boleň, bez problémov potriasal tvrdou špičkou kaprového prútu.

Okrem pleskáčov, som na kostné červy ulovil aj jednu ploticu lesklú.

Na svoje konto som si už pripisoval siedmu rybu, keď som konečne dokázal presvedčiť svojho priateľa, aby aspoň na jednej udici použil takú istú „ťažkú“ montáž, akú som s úspechom používal ja. A mal som pravdu! Už čoskoro, aj on zdolával kilového pleskáča. Potom ako zasekol viacero rýb, iba neveriacky krútil hlavou. Vôbec nechápal ako je to možné, že hrubšie náčinie je oveľa úspešnejšie ako jemné. Rozhodol sa teda prerobiť aj svoj druhý prút, a výsledok ani v tomto prípade nenechal na seba dlho čakať. Dostavil sa  v podobe prekrásnej podustvy. Priznám sa úprimne, táto  skutočnosť ma veľmi prekvapila, veď podustva je mimoriadne plachá ryba, ktorú je občas problém oklamať aj pomocou ľahkej plavákovej zostavy. Do poobedňajších hodín – pri striedavom šťastí – sa nám podarilo uloviť neuveriteľné pekné ryby. Takto štedro sa s nami lúčil jesenný Dunaj. V nasledujúci deň totiž, vo forme vyčíňajúcej búrky, od západu  dorazil studený front, a na náš veľký smútok, sa pleskáče úplne vytratili z novoobjaveného, štedrého miesta. Ako keby ich odvial studený jesenný vietor.

Je dobre vidieť, že pleskáče – z časti – vyprázdnili naplnený košík.

Môj priateľ Laco, po výmene svojich jemnejších montáži za hrubšie, ulovil dokonca aj jednu podustvu, hoci tá je už naozaj plachou rybou.

Pleskáče z jesenného Dunaja produkovali fantastický výrad.

Voda sa ochladzuje, v dôsledku čoho, sú naše šance zo dňa na deň čoraz slabšie. Kto vie, či ulovíme ešte v tejto sezóne takéto nádherné pleskáče?

Text a fotky: Zoltán Székely