The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Lov veľkých kaprov? Jedine jemnou technikou!

Ako redaktor  programov televízie PV TV HD sa môžem považovať za veľkého šťastlivca, nakoľko deň, čo deň mám možnosť venovať sa svojej milovanej záľube – športovému lovu rýb. Avšak v uplynulom období som mal veľmi málo príležitosti na to, aby som konečne chytal aj v praxi, a nie len v teórii. Na konci nášho posledného natáčania som to už nevydržal, z blízkosti kamier a členov štábu som sa vzdialil na jedno pokojnejšie miesto a ryby som sa pokúsil oklamať pomocou jemného pickerového prútu.

Cítim sa naozaj zvláštne a hlavou sa mi motajú divné myšlienky, keď poviem, že teraz v apríli som sa ešte pripravoval na ozajstnú zimnú rybačku. Myslím si, že som vôbec nepreháňal, keď som plánovanú rybačku -v dôsledku ireálneho počasia zo začiatku tohto „bláznivého“ mesiaca – označil za zimnú. Na mieste natáčania nás privítalo pochmúrne počasie, poprchávajúci dážď, 3-4°C voda a úplne bezvetrie. Na breh vody, okrem nášho štábu nezavítal nik, z čoho som – v súvislosti s natáčaním filmu a samozrejme aj samotným lovom rýb – nebol píliš nadšený. Keď som sa presvedčil, že zvyšná časť natáčania už pôjde bez problémov aj bez mojej prítomnosti, s členmi štábu som sa rozlúčil, o niekoľko metrov ďalej som vytiahol naše „tímové“ pickerové prúty a začal som sa pripravovať na súboj proti našim miláčikom.

Opäť som sa rozhodol použiť svoju obľúbenú a osvedčenú zimnú vnadiacu zmes. Je to mix tmavšej farby, vytvorený špeciálne pre zimný feedrový lov. Má mimoriadne intenzívnu, už-už pistáciovú alebo skôr mandľovú arómu, ktorá už sama o sebe je postačujúca na to, aby upútala pozornosť kaprov a bielych rýb. Nie náhodou spomínajú odborní spisovatelia na toľkých miestach, že kapry v tomto období, resp. v takejto studenej vode, uprednostňujú práve takéto tmavšie krmivá, najmä sladkastej alebo ovocnej príchute. Toto konštatovanie nepochádza z mojej hlavy, zrodilo sa na základe dlhoročných skúseností ozajstných profesionálnych športových rybárov  a myslím si, že takéto skvelé rady sa určite oplatí uposlúchnuť. Nadôvažok, toto tvrdenie sa do konca dňa opäť potvrdilo.

Vráťme sa, ale späť k prípravám na rybačku. Na upútanie pozornosti rýb som namiešal o čosi viac ako pol kilogramu vnadiacej zmesi, do ktorej som pridal trocha výťažku z kukuričných klíčkov (CSL)  jahodovej príchute a taktiež trocha arómy tutti frutti. Po takejto dôkladnej „predohre“, k dosiahnutiu dokonalej konzistencie už stačilo pridať iba menšie množstvo vody.  Medzitým ako som sa prehrabával vo svojich taškách a čakal, aby namiešaná zmes dokonale vsiakla  do seba pridané atraktory, na spodku jedného sáčka som objavil červené krmivo hrubšej štruktúry, ktoré pochádza z dielne iného výrobcu a z ktorého sa zvýšilo už iba naozaj malé množstvo. Aby ani táto zmes nevyšla nazmar, rozhodol som sa ju pridať do pripravenej dávky. Dve bójky, ktoré som objavil v strede jazera, znamenali pre mňa dve veci: buď je na tom mieste väčšia prekážka (úprimne povedané, pravdepodobnosť tejto verzie je pomerne nízka) alebo pravidelne zakrmovaný flek. Presne v to som dúfal, keď som sa so svojimi trojmetrovými prútikmi pokúsil dohodiť na vyznačené miesto. Bolo zbytočné zaklipnúť vlasec do klipu na cievke navijaka, nakoľko pri každom jednom hode som dosiahol maximálnu vzdialenosť. Produkovať dlhšie hody som nedokázal , smer bol správny a tak moja koncová montáž zakaždým dopadla na to isté mesto. Po bójky som síce nedohodil, chýbalo k tomu dobrých 15 m, myslím si však, že so svojimi jemnými prútikmi som aj tak urobil všetko, čo bolo v mojich silách.

Dážď poprchával a popritom, že panovalo úplne bezvetrie, ani ryby ma neotravovali so svojimi zábermi. Živú zložku som nemal so sebou, iba pacované kukuričné zrnká a zopár kusov umelých kostniakov – cesnakovej príchute. Väčšiu časť namiešanej zmesi som na lovné  miesto dopravil pomocou košíka a trpezlivo čakal. Ale naozaj trpezlivo, nakoľko  v jednom kuse pršalo, bolo chladno, a na citlivej špičke sa zatiaľ neprejavilo ani jemnejšie ťuknutie. Uplynuli aspoň dve hodiny, a okolnosti sa pekne pomaly zmenili. Vietor zosilnel, prestalo pršať a konečne som zaregistroval prvé nesmelé ťukance a zopár falošných záberov.  Moji „protivníci“ mi tato dávali najavo, že sú konečne tam, kam som ich plánoval nalákať. Asi každých 15 minút som musel oba svoje prúty prehodiť, v dôsledku čoho, som pekne pomaly spotreboval aj zvyšnú časť  vnadiacej zmesi. Zaregistroval som síce zopár ráznejších záberov, ale žiaľ, nedokázal som premeniť ani jeden z týchto. Rozhodol som sa naviazať dlhší nadväzec a tak na konci  hlavného vlasca o hrúbke 0.16 mm už visel aspoň 50 cm dlhý kus monofilu o priemere 0.14 mm. Na koniec jemného vlasca som naviazal háčik veľkosti č.16 – našťastie ešte doma – nakoľko nie som si istý, či by som to dokázal v takomto studenom počasí.

Bolo chladno a aj voda bola studená. Bol som si stopercentne istý, že ryby iba oťukávaj moje nástrahy. Keďže deň sa už chýlil ku koncu, aj natáčanie sme plánovali  pomaly  ukončiť. Ako som už spomenul, medzičasom prestalo pršať a tak som vyliezol z malej pagody a podišiel bližšie k nahodeným prútom. Pri jednom jemnom zábere som sa rozhodol zaseknúť, a čuduj sa svete, ulovil som skoro 4 kg ťažkého jesetera. – Tak, to už je naozaj skvelý začiatok sezóny! – pomyslel som si v duchu.   O zopár  minút neskôr som ulovil ďalšieho jesetera, pravda o čosi menšieho  ako bol prvý. Aj tejto rybe zachutili gumené kostné červy cesnakovej príchute a otrhané zrnko pacovanej lahôdkovej kukurice, alebo možno práve vnadiaca zmes jahodovej príchute, nakoľko podľa mojich poznatkov, jeseter nie je až tak prieberčivý, jednoducho všetko nasaje čo mu príde pod nos.

Môj nadväzec, ktorý som medzičasom vymenil za kratší, v dôsledku nečakaných súbojov sa poriadne skrútil a o čosi neskôr, po viacerých jemných  ťukancoch som zaregistroval ozajstný „letný“ razantný záber, po ktorom, jemná špička zostala ohnutá ako luk. Už v okamihu záseku som cítil, že mám dočinenia s väčšou rybou, nakoľko nepodnikla bezhlavé výpady, iba plávala pomalým tempom a držala sa pri tom pri dne. Keď sa priblížila ku brehu, pri jednej otočke som uvidel jej chrbát a okamžite som povolil  brzdu navijaka. Zdolať takúto rybu s takýmto jemným náčiním?
Zážitok zo zdolávania bol neopísateľný. Už sa viacerý pokúšali opísať, odovzdať tento  zážitok, čo najhodnovernejšie,  myslím  si však, že žiadne slová nedokážu nahradiť ten pocit, a tak sa o to radšej ani ja nepokúšam. Dodal by som len toľko, že keď som prvýkrát uvidel rybu, od vzrušenia a nervozity sa mi roztriasli kolená.

Darmo som mal v rukách ohybný, pružný prút a navijak s citlivou brzdou, obával som sa o svoj tenký nadväzec. Z toho dôvodu som radšej prepol páčku spätného  chodu a svojho súpera som sa pokúšal zdolávať ako ozajstní profíci. Kapor ma naozaj uposlúchol, pekne krásne vyplával na hladinu, a už čoskoro som ho priviedol do podberáka. Moji kolegovia pracovali  ostošesť a tak z ich síl vystačila iba táto jedna jediná fotka. Pravda hlavnou postavou aj tak nie som ja, bola to však naozaj pamätná jarno-zimná rybačka, ktorú som chcel za akúkoľvek cenu zvečniť. Som si istý, že rybu do  blízkosti nástrahy nalákalo poobedňajší obdobie, ako aj intenzívne arómy a samozrejme, aj presné hody boli nesmierne dôležité. Len sa zamyslíme nad tým, čo môže znamenať v takomto veľkom jazere pol kilogramu vnadiacej zmesi, a to aj napriek tomu, že je silne aromatická, z toho dôvodu bolo naozaj potrebné chytať, čo najpresnejšie. Samozrejme, nešlo mi to stopercentne, ale robil som všetko čo bolo v mojich silách.

Myslím si, že jednu dôležitú vec predsa len môžem skonštatovať! Keď na našom lovnom mieste nie sú žiadne prekážky, kvôli ktorým môžeme prísť o zaseknutého súpera, aj pri love veľkých rýb môžeme pokojne používať extra jemné náčinie. Keď rybu už máme na háčiku, buďme trpezliví, dokonale si vychutnajme každú minútu zdolávania, aby sme na konci mohli zožať vavríny! Aj ja som konal podobne!

Autor: Szabolcs Jéger