The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Noc malej padajúcej hviezdy

Žiaľ od mojej poslednej  výpravy, počas ktorej som navštívil slávny revír Merenye, som na brehoch vôd strávil veľmi málo času, navyše to boli rybačky, ktoré sa z hľadiska úspešnosti nevyvíjali podľa mojich predstáv. Počas súťaže v love kapra na boilies konajúcej sa na jazere Hantos, sa mi podarilo vylosovať miesto, ktoré bolo akýmsi „čiernym Petrom“ medzi lovnými  stanovišťami – bol to posledný sektor na jazere. Napriek ťažkému začiatku, sme urobili všetko čo bolo v našich silách, a vďaka maximálnej dôvere voči našim nástrahám, sa nám spomedzi 10 družstiev podarilo vyšplhať na 8 miesto. Do nasledujúcich pretekov konajúcich sa v obci Aba sme kládli obrovské nádeje, ale žiaľ, v poslednej hodine súťaže sme z prvej trojky klesli na 6. miesto. Avšak kým nezaznie klaksón  oznamujúci koniec pretekov, alebo dokedy „moletná dáma“ nedospieva svoju áriu, predstavenie sa nekončí, a nech si na ktoromkoľvek mieste, rozhodujúci bude konečný výsledok.

Nech už bolo akokoľvek, podarilo sa nám predbehnúť 6 družstiev. Našťastie, neboli to súboje na život a smrť, ale akési priateľské stretnutia, ktoré charakterizovala veselá nálada, humor a výmena skúseností. Bol by som nesmierne rád, keby sa konalo oveľa viac takýchto súťaží. Od známych, od priateľov alebo od diskutujúcich na rôznych fórach nebolo počuť nič iné iba to, že  výsledky sú veľmi slabé a doposiaľ, aj najsľubnejšie miesta zostali úplne hluché počas výpravy, alebo súťaže konajúcej sa na danom revíry. Ja som sa ale nenechal odradiť s takýmito negatívnymi správami a na miestny rybník som naplánoval niekoľkodňovú rybačku.

Je to jazero, pre ktoré nie sú charakteristické kapitálne jedince, oveľa skôr iba menšie 2-3 kg ťažké exempláre,  kapor nad 10 kg je veru veľmi zriedkavým hosťom. Kolujú síce historky o zaseknutých rybách, ktoré svojou hmotnosťou určite  prevýšili túto magickú hranicu, ale keďže všetky takéto zdolávania skončili neúspešne, považujú sa skôr za obyčajné historky bez rukolapných dôkazov. Žiaľ, ešte ani ja som nedokázal pokoriť 10 kg hranicu, mojim najväčším úlovkom na tomto jazere bol krásne  stavaný sazan vážiaci 9,75kg. Bol to bojovník, ktorého som zdolal počas dvojdňovej májovej výpravy, v priebehu ktorej som ulovil celkovo 127 kg rýb. Dúfal som, že dorastenci aj teraz budú pri chuti, a na brehu nášho pokladu prežijem zopár príjemných dní. Na tomto jazere, každý jeden kaprár disponuje vlastným vyhradeným miestom, výnimkou som – zatiaľ – iba ja, veď iba pred poldruha rokom som sa stal členom tohto malého združenia. Je to taká uzavretá spoločnosť, kde nový adept o členstvo, musí zakladajúcim členom dokázať, že si zaslúži ich dôveru, a že s tunajšími rybami a okolitou prírodou bude zaobchádzať tak šetrne, ako to od neho očakávajú. Je to samozrejme maximálne pochopiteľné, ich veď stálo nemalo námahy dokedy vytvorili túto nádhernú perlu. Až budeš mať šťastie a prijmú ťa medzi seba, právom sa budeš nazdávať, že si členom  jednej veľkej rodiny, veď  priateľskosť a nezištnosť týchto ľudí je naozaj výnimočná.

Konečne nadišiel deň s veľkým „D“.  Podľa predpovede meteorológov, malo v priebehu nasledujúcich dní panovať príjemné počasie.  Voľba lovného miesta  nebola otázna, pred rokom mi totiž dovolili aby som rozmiestnil zopár bójok. Syn hospodára mi vtedy ponúkol aby som chytal z jeho miesta, a tak podobne ako v máji, aj počas tejto výpravy som sa utáboril na tomto stanovišti. Dva prúty som umiestnil k bójkam označujúcim kŕmne miesta, kým s tretím som sa rozhodol zmapovať dno jazera a vyhľadať nejaký zaujímavejší flek.

Asi  150 m od brehu som objavil menší zlom, za ktorým sa v 2 m hĺbke tiahol pás zaplavených kríkov.  Svoju tretiu montáž som teda položil do blízkosti tejto prekážky. Krátko po zakŕmení sa prihlásil prvý záber, a začala sa invázia malých kapríkov od 2-4 kg.  Do rána som ulovil 11 ks takýchto malých bojovníkov. Pri vzdialenejšej bójke som sa pokúsil so selekciou rýb v záujme čoho, som ako nástrahy použil dve guličky s priemerom 35 mm. Žiaľ, moja taktika nevyšla, nakoľko menšie kapre tak dlho  ťukali do nástrahy, kým niektorý z nich neostal visieť na háčiku. V nasledujúci deň, sa doobedňajšie hodiny niesli v znamení absolútneho pokoja, moje signalizátory zaryto mlčali. Dúfal som, že húfy menších kaprov opustili moje kŕmne miesta, veď množstvo vnadenia som znížil na minimum, a pri vzdialenejšej bójke som zakrmoval výhradne iba s väčšími guličkami. Relatívny pokoj som využil na oddych. Vo večerných hodinách sa potom opäť začala invázia, pravda, boli to už o čosi väčšie kapre s priemernou hmotnosťou 4 kg, ale ešte  ani zďaleka to neboli tie ryby, ktoré som očakával.

Vtedy som sa rozhodol, že na udici vyvezenej k vzdialenejšej bójke risknem 3 väčšie guličky. Obloha počas tejto noci bola nádherná. Zdobili ju milióny hviezd. Zrazu som uvidel malú padajúcu hviezdu, ktorá po krátkom lete navždy vyhasla. Tak ako väčšina ľudí v duchu som vyslovil svoje prianie, a uložil som sa k spánku. Moja siesta však nebola príliš dlhá, útok rýb trval celú noc a to tak intenzívne, že zábery prichádzali v hodinových intervaloch. Avšak nástraha vyvezená k vzdialenejšej bójke zostala nedotknutá. Ozvalo sa síce niekoľko nesmelých pípnutí, ale považoval som to skôr za dobýjanie menších kaprov, pre ktorých tri veľké guličky už boli príliš veľkým sústom. Nevenoval som teda tejto udici až tak veľkú pozornosť. V tom sa, ale nečakane ozval ten túžobne očakávaný zvuk. Z navijaka na vzdialenejšom prúte sa v pokojnou tempe vymotával vlasec. Neveril som vlastným očiam a ušiam. Po záseku som okamžite cítil, že mám dočinenia s lepšou rybou. Môj prút sa ohol do oblúka a neznámy protivník vyrazil do strany. Cítil som, že vlasec preskakuje medzi konármi potopených kríkoch, ale keďže čln som nechal zaparkovaný na vedľajšom stanovišti, neostalo mi nič iné ako  pokračovať v zdolávaní z brehu. Dúfal som, že ak s ním nebudem zaobchádzať príliš tvrdo, opustí pre mňa nebezpečný úsek. Jazero sa medzitým zahalilo do hustej bielej hmly.

Neznámi protivník ešte stále bojoval na konci náčinia. Zdalo sa mi, že som ho dokázal odtiahnuť od prekážky. Naozaj ma uposlúchol, a pekne pomaly vyrazil mojím smerom. Zrazu som na hladine uvidel mohutný vír. Ryba bojujúca na konci náčinia pozbierala svoje sily a opäť vytiahla zopár metrov vlasca z cievky navijaka. Po niekoľkých minútach, sa na hladine objavili bubliny, ktoré boli jasným zamením toho, že môj protivník je na konci svojich síl. Podnikol ešte zopár nesmelých výpadov a následne som uvidel nádherného šupináča, ktorý nehybne ležal na hladine nočného jazera. V kútiku papule mu visel háčik s tromi nastraženými guličkami. Vôbec som neváhal a jemným pohybom som ho priviedol do pripraveného podberáka. Vedel som síce, že nie je mojim životným kaprom, ale takáto nádherná ryba na tomto jazere bola mojou vysnenou túžbou, ktorá sa teraz splnila. Na podložke oddychoval prekrásne sfarbený bronzový bojovník z bagroviska. Rybu sme vážili za prítomnosti člena rybárskej stráže. Ručička váhy ukazovala 12.18 kg.

Moja radosť bola neopísateľná, podarilo sa mi uloviť kapra nad desať kg, ktorý bol zároveň aj novým rekordom na tomto jazere. Bol to splnený sen za ktorý môžem ďakovať správne zvolenému lovnému miestu, kvalitnej nástrahe a drobnej padajúce hviezde. V ranných hodinách som ešte zdolal dvoch bojovných sazanov vážiacich 5.60  a 7.10 kg. Vzdialená bójka už ale odmlčala, a do konca výpravy neprišiel žiadny záber z tohto miesta. Vôbec som  však  nesmútil, veď na niekoľko  minút predsa len odhalila svoj poklad a obdarila ma  úlovkom, po akom všetci túžime. Majme dostatok odvahy experimentovať ,veď výsledok sa môže dostaviť v tej najneočakávanejšej chvíli. Každému z vás prajem podobné úspechy a nezabudnuteľné zážitky!

Text a Fotky: Boros Zsolt (Finkelde Team)