The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Nočné dobrodružstvo so sumcom

Nedávno sa mi dostala do rúk stará fotografia. Vďaka trochu zožltnutému papieru som si spomenul na jeden nezabudnuteľný rybársky výlet. V tých časoch sa ešte nepoužívala dnešná moderná fototechnika, avšak pamätné a vzrušujúce rybačky boli oveľa častejšie…

So svojím priateľom sme mali naplánované nočné vláčenie, ale keďže nám do súmraku zostávala ešte jedna hodina, rozhodli sme sa vyskúšať aj lov sumcov vábením. Kvôli časovej tiesni sme narýchlo schmatli potrebné náčinia, na háčiky sme nastražili nástrahy, naskočili do člna a vyrazili. Môj parťák obsluhoval veslo, kým ja, vábničku. Diania nasledujúcich minút sa vyvíjali tak krásne ako v rozprávke. Vábnička vydávala nádherné tóny, sumca ohýbali špičky prútov naozaj agresívne, do súmraku sme ulovili niekoľko menších fúzatých pánov hlbín. Po takomto sľubnom úvode, sme naše plavidlo ukotvili pri  širšom kamennom násype, vzali sme si prívlačové prúty a vyšli sme na špicu, ktorá ponúkala viacero dobrých pozícii.  Naše woblery so zalomenou lopatkou, sme do prúdivej vody nahadzovali s veľkými nádejami. Vo večerných a nočných hodinách sme očakávali najmä sumce. Naše prívlačové potulky, na podobných úsekoch, v tých časoch ale najmä neskôr – boli naozaj úspešné…

Čas plynie a do plného zotmenia neprichádza žiadny záber od zubáčov. Ulovili sme iba jediného boleňa. Trochu sa ešte motáme po širokom kamennom násype, ale keďže o naše drevené rybky, žiadny dravec neprejaví záujem, priateľa prehovorím, aby sme si oddýchli, čo znamená, že v člne sa uložíme k spánku. Podľa nášho plánu, vo vláčení budeme pokračovať ešte po tme pred svitaním, v skorých ranných hodinách totiž musím vyraziť domov. Hodne pred polnocou teda zaľahneme do člna, chvíľku ešte potichu debatujeme, ale môj priateľ už čoskoro zaspáva. Jediného ponechaného sumca, na tenkom lane máme priviazaného ku kotviacej reťazi člna, ktorá smeruje ku brehu. Náš úlovok, na dobrom poldruha metra dlhom vodítku pokojne pláva alebo práve oddychuje, jeho hmotnosť odhadujeme na viac ako 3 kg. Občas potiahne aj napnutú reťaz, ktorá na to jemne zahrkoce. Táto „malá nočná hudba“ nakoniec uspáva aj mňa. Nedokážem však poriadne zaspať, iba ležím na podlahe plavidla a načúvam tme. Občas zaloví sumec, svojím strašidelným hlasom občas zaškrieka volavka, inokedy sa zas ozve sova. Po chrbte mi pritom prebehne mráz. Skoré letné noci sú naozaj krátke, pomaly už očakávam svitanie, vtedy sa začnú diať veľmi čudné veci. Menší sumec priviazaný k reťazi, po dlhom tichu sa opäť preberie, a cítim ako čoraz silnejšie začne ťahať lano, ktoré má prevlečené cez žiabre. Kovové hrkanie reťaze mi to jasne dáva najavo. No upokoj sa – snažím sa ho upokojovať, nakoľko sa nazdávam, že ho voľačo vyľakalo. V nasledujúcom  okamihu potom sotva môžem uveriť tomu, čo sa stalo na našom doteraz nehybnom člne prebehne silné trhnutie. Od strachu sa mi rozbúši srdce. Neznáma sila prichádza od lana malého sumca a je taká razantná, že  tvrdo zahrkoce aj naša kotviaca reťaz. V tom istom okamihu, zo smeru prednej časti člna počujem hlasité šplechnutie, ktoré ma taktiež poriadne vyľakalo. Na nečakanú udalosť a trhnutie plavidla sa prebudí aj môj priateľ, ktorý sa ma vydesene pýta, že čo to bolo? Od prekvapenia som doslova onemel: Čosi zaútočilo na nášho sumca – šepkám mu roztraseným hlasom, veď to nemohlo byť nič iné. Moje srdce pritom ešte stále bije ako zvon. Attila zasvieti na lano visiace v prednej časti plavidla, ba dokonca, ho jemne nadvihne spolu s reťazou. Nás sumček je ešte stále tam, ale niet pochýb, že zažil útok väčšieho súkmeňovca. Z oči môjho priateľa sa definitívne vytratil spánok, schmatol svoju prívlačovku a krabicu s umelými nástrahami, a vyrazil na špicu kamenného násypu. Ja som medzitým premýšľal nad útočiacim dravcom. V tých časoch som ešte nemal toľko skúseností v súvislosti s bojovnosťou, alebo hoci aj kanibalským správaním sumcov. Neskôr, najmä na vzdialených vodách ,v ktorých žije podstatne viac sumcov ako u nás doma, som sa častokrát stal svedkom takýchto útokov.

Vedel som, že jedince vážiace okolo 20 kg už bez problémov napadnú takéto menšie sumce, ako náš. Na vyhliadnutú korisť zaútočil tak vehementne, až som sa čudoval, že sa nepretrhlo tenké lano, na ktorom oddychoval náš úlovok. Každopádne, na navijaku vymením cievku za náhradnú,  na ktorej mám namotanú pevnejšiu šnúru. Chvíľku si ešte poležím, čln je totiž pre jedného oveľa pohodlnejší ako pre dvoch. Cítim sa tak skvele, že si ešte poleňoším dobrú polhodinu, nebo je však ešte stále posiate hviezdami, keď sa konečne pozviecham a pridám sa k svojmu priateľovi. Keď začnem nahadzovať, na východnej starne sa už objavujú prvé náznaky svitania,.

Attila zatiaľ neulovil žiadnu rybu, a nahadzujem vedľa neho po druhýkrát, keď dostanem neuveriteľne tvrdý úder. Spočiatku si myslím, že je to veľký boleň, v tom ale prichádza nezadržateľný a mimoriadne prudký výpad, ktorý ma jednoznačne uisťuje v tom, že som zasekol sumca. Z cievky navijaka okamžite vytiahne aspoň  20 m šnúry. Behom niekoľkých okamihov je v koryte úplne pri dne  a cítim, že sa otáča na okraji mohutných vírov, ktoré vznikajú pred koncom kamenného násypu. Svoju prívlačovku sa snažím zdvihnúť čím vyššie, aby sa šnúra nepredrala na kameňoch. Postupne pritvrdzujem a pokúšam sa ho otočiť. Sumec je však ešte stále pri sile, začne ťahať smerom do stredu koryta, následne si to však rozmyslí a vydá sa proti prúdu rieky. Prekontrolujem cievku navijaka. Vidím, že ešte nevytiahol ani polovicu z namotanej šnúry a tak sa nazdávam, že sa mi ho už čoskoro podarí otočiť. Tempo však ešte stále diktuje sumec, ja teda radšej poslúchnem jeho vôľu. Raz uniká jedným, raz druhým smerom, kvôli dotiahnutej brzde však produkuje čoraz kratšie výpady a bez problémov ho dokážem zastaviť. O čosi neskôr, aj keď pomaly, ale podarí sami ho odlepiť od dna. Síce ešte dokáže odvrátiť moje pokusy, ale čo je najpodstatnejšie, už sa pohybuje pred kamenným násypom, ďaleko od nebezpečnej zóny, zdá sa, že nám nechce, alebo nedokáže uniknúť. Môj priateľ mi fandí zo všetkých síl. Minúty ubiehajú a čoraz rýchlejšie sa rozvidnieva. Svojho protivníka už čoskoro podržím vo vodnom stĺpci, niet pochýb, že máme dočinenia so sumcom. Ubehnú ďalšie minúty a na šnúre uvidíme hrubý sliz, a následne na to, na hladine sa objavia aj fúzy obávaného vládcu vodného sveta. Wobler je zachytený hlboko v papuli dravca. Podľa veľkosti hlavy, mu odhadujeme aspoň 20kg. Potom ako sa prvýkrát objavil na hladine, svetlo ho pravdepodobne vyľakalo, a tak sa prudko otočí a opäť vyrazí do hlbín. Teraz, keď už viem s kým mám tú česť, velenie preberám ja. Nádherne sfarbené telo, mramorovo žltej farby sa majestátne otáčalo pred našimi nohami. Pomaly sa upokojuje a namiesto toho, aby podnikol ďalšie výpady, už iba nehybne oddychuje. Keď nastane najvyhovujúcejší okamih, môj parťák sa zohne a zdolaného sumca opatrne, ale rázne uchopí za spodnú čeľusť. Zhlboka sa nadýchne a jediným silným pohybom ho položí pred naše nohy. Háčik je zachytený hlboko v svalnatej časti papule, na tom najideálnejšom mieste. Môj priateľ ma od radosti potľapká po chrbte, jasný úsvit je čoraz  veselší. Nádherná ryba nás nesmierne potešila, už necítime ani ospalosť ani únavu. Rieka sa prebúdza. Na jej hladine sa objavujú prekrásne mreny a pleskáče, zdá sa, že okolitý svet je čoraz krajší. Neskôr, keď si opäť spomenieme na nočný útok, okamžite prekontrolujeme nášho menšieho sumca. Nemýlili sme sa. Po bokoch má škaredé jazvy, ktoré pripomínajú „pohladenie“ drôteným kartáčom.

Oblúk polkruhu, ktorý zostal po bokoch nášho menšieho sumca, bol veru oveľa širší a väčší ako papuľa môjho zdolaného, odhadom 20 kg ťažkého úlovku. S mojím priateľom sme teda skorú rannú rybačku ukončili poriadne „nažhavení“. Bola to nezabudnuteľná noc, na  ktorú častokrát spomíname do dnešného dňa. Okamih, keď sme silu útočiaceho sumca pocítili aj cez pohojdávajúci sa čln, pre oboch z nás zostane navždy pamätný. Hoci s odstupom času sme obaja ulovili množstvo menších, ale aj väčších sumcov vláčením, nie náhodou zostalo nezabudnuteľné, to dávne nočné dobrodružstvo.

Text a Fotky: Károly Bokor