The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

O jarnom love sumcov

Podľa jedného starého príslovia, sa sumce pohnú vtedy, keď vŕbové listy dosiahnu veľkosť myších uší. Túto múdrosť som spoznal veľmi dávno, ešte ako dieťa, avšak to, že je to naozaj tak, dnes už môžem potvrdiť aj ja. Skúsenosti získané počas rokov, ktoré som strávil lovom našej  najväčšej dravej ryby, jednoznačne dokázali, že naši predkovia boli  naozaj šikovnými a skúsenými lovcami. Z toho dôvodu, by som sa teraz veľmi rád podelil o svoje dlhoročné skúsenosti s každým jedným odhodlaným zástancom Petrovho cechu, ktorý cíti nutkanie vyskúšať jarný lov sumcov. Ktovie, možno že po prečítaní nasledovných riadkov dostanete chuť zmerať si sily s pánom našich hlbín, a už čoskoro sa vám podarí zdolať väčšieho fúzatého obra.

Na začiatkoch svojej rybárskej kariéry, kvôli mojej  mládežníckej posadnutosti voči zubáčom, som sa so sumcami stretol iba náhodne. Až neskôr som začal obdivovať tých, ktorý na svojom konte už mali pripísaných dobrých pár kusov obávaných strážcov vodnej ríše. Výsledky týchto úspešných sumčiarov ma natoľko fascinovali, že som sa rozhodol preskúmať tajomstvá. Tak sa teda stalo, že som popri množstve ďalších „tajností“ odhalil aj to, že v skorom jarnom období sú naozaj aktívne a práve toto obdobie je asi najsľubnejšie z hľadiska ich úspešného lovu. Stromy ledva začali pučať a do noci už zazneli prvé typické, hlasité zalovenia, ktoré som čoraz viac dokázal rozoznať. Tieto zradné zvuky, zakaždým prichádzali z veľmi podobných miest.

Na rýchle sa otepľujúcich častiach rôznych rybárskych revírov, noční páni lovili na prekvapujúco plytkých úsekoch. Na miestach, kde voda siahala po koleno, poprípade po pás, šance na ulovenie sumca už boli mimoriadne dobré. Jedna vec však bola nesmierne dôležitá, na vyhliadnutých flekoch, na ktorých som očakával záber – nech už som lovil na živú alebo umelú nástrahu  – musela byť aspoň menšia prekážka, sumce totiž nesmierne milujú kríkmi, poprípade trstinami zarastené pobrežné úseky. O podmytých miestach s previsnutými koreňmi, alebo zapadnutými stromami už ani nehovoriac. Na takýchto miestach častokrát zotrvá aj cez deň. Neviditeľne, najčastejšie iba nehybne leží, pričom by si človek ani nebol pomyslel, aké obry občas oddychujú v našej bezprostrednej blízkosti.  Odhaliť tieto sľubné miesta nie je žiadna čertovina.

Z toho dôvodu, sa počas svojich potuliek jednoznačne  zameriavam na stále rovnaké resp. podobné miesta, pričom neraz, aj na úplne neznámej vode som práve  vďaka tejto taktike dokázal zabodovať. Moja prvá sumčiarska výprava na preslávenú nádrž Palotási víztározó patrí z tohto hľadiska medzi najpamätnejšie rybačky v mojom živote. Na vodnú nádrž sme odchádzali s odhodlaním, že teraz to všetkým ukážeme.  Bolo to dávno, túto nádhernú vodu som vtedy videl prvý krát, a vtedy som spoznal aj tamojších rybárov. Na breh vodnej nádrže sme dorazili za súmraku. Už sme meškali. Priateľské privítanie nám spôsobilo ďalšie ťažkosti, nakoľko sme sa museli navečerať v budove rybárskej stráže, ba dokonca, veselá debata a časté štrngnutie s pohármi nás taktiež obrali o drahocenný čas. Nakoniec – keďže aj miestnych nesmierne zaujímal ako to robím ja – sme sa na breh presunuli asi ôsmi. Bolo už poriadne neskoro. Našťastie, ešte pred zotmením som si vyhliadol trstinový porast v blízkosti budovy rybárskej stráže. Svoje dve nástrahové rybky som nahodil práve na okraj tohto porastu. Voda je tu veľmi plytká, naše nástrahové rybky zvykneme nahadzovať na väčšiu vzdialenosť – hovorili naši  hostitelia. Videl som na nich, že veľmi neveriacky sledujú moje rybky nahodené iba na niekoľko metrov. Karasy veľkosti dlane som nastavil tesne pod hladinu. Čulé rybky som teda nahodil na pravú a ľavú stranu lievikovitej čistinky, v strede trstinového porastu, ktorý sa tiahol rovnobežne s brehom. Svoje prúty som tentoraz umiestnil o čosi ďalej od vody, nechcel som totiž, aby náš rozhovor prebiehal priamo na brehu nádrže, v bezprostrednej blízkosti pohupkávajúcich plavákov. Nadôvažok, od položených prútov sme sa vzdialili na niekoľko metrov a takto sme pokračovali vo veselej debate. Na prvý tvrdý záber sme čakali iba niekoľko minút. Krúžok zavesený na hrubý vlasec sa bez akejkoľvek predohry prilepil k prútu, našťastie, som stihol zaseknúť a následne bezpečne zdolať prvého, asi metrového sumca z VN Palotás. Že to nebola iba náhoda potvrdil môj druhý prút, ktorý z ničoho nič odletel zo stojanu. Záber tohto sumca bol rovnako razantný ako predošlého dravca, a ťažkú výbavu ťahal po brehu ešte niekoľko metrov. Našťastie, prút sa na okraji vody zasekol ale tejto rybe sa podarilo zbaviť háčika. –  Jar prinášajúca apetít, tma , okraj vody poskytujúci vyhovujúce útočisko a lákavé nástrahové rybky plávajúce v bezprostrednej blízkosti hladiny –  asi v tomto spočíva moje veľké tajomstvo – vravel som svojím novopečeným, udiveným priateľom. Niekoľko dní po mojom odchode už prichádzali prvé správy o sumcoch ulovených podobným spôsobom, navyše na rovnakých miestach, a v porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami sa výrazne zvýšil počet ulovených dravcov. Napätie a vzrušenie z lovu sumcov v čase od zotmenia do rozvidnenia, už nezvyšovala iba krása prostredia a tajuplnosť prebdených nocí, ale taktiež aj prichádzajúce výsledky.

Čím viac sa otepľuje ovzdušie, o to sú noci čoraz hlasitejšie. Samozrejme, mám na mysli vzrušujúce zvuky nočných  zalovení v blízkosti hladiny. Sila zvuku zalovenia sa mení v závislosti od veľkosti papule útočiacej ryby, a taktiež od spôsobu uchopenia koristi v blízkosti hladiny . Spoznajúc túto formu prijímania potravy je jednoznačné, že z hľadiska úspešného lovu, aj nástrahovú rybku je účelné ponúknuť  priamo na hladine, alebo tesne pod ňou. Najvyhovujúcejšie pre tento účel sú tzv. hladinové  plaváky, väčšina ktorých umožňuje miernejšie, alebo hoci aj výraznejšie hĺbkové nastavenia. Spoločnou charakteristickou vlastnosťou týchto plavákov je to, že nástrahovým rybkám umožňujú voľný a lákavý pohyb. Je totiž nesmierne dôležité, aby svojím pohybom upútali pozornosť dravca. Rybka ponúknutá na hladine alebo tesne pod hladinou, sumca priťahuje  ako magnet. Nočný lovec sa nepozorovane prikráda, aby na svoju korisť nakoniec bleskurýchle zaútočil a zhltol. V takýchto prípadoch – až používame – policajt sa prilepí k prútu poprípade sa prepadne, ale okamžite signalizuje záber. Samozrejme,  rôzne signalizátory záberu, nám príchod sumca môžu oznámiť aj svetelným alebo zvukovým signálom. Nech je už akokoľvek, okamžite musíme tvrdo uchopiť prút a zdolávanie sa môže začať.

Až v jarnom období, na sumcovej vode máme možnosť praktizovať aj lov z člna, naše šance na ulovenie nočných strážcov vodnej ríše, pomocou umelých nástrah sú mimoriadne dobré.

Aj v tomto prípade je účelné sa zamerať na plytšie, rýchle sa otepľujúce úseky, a aj v tomto prípade by sme sa mali riadiť sluchom. Hlasité zalovenia budú pre nás jednoznačnými znameniami, avšak nemali by sme sa sústrediť iba na typické „poknutia“, nakoľko aj bezhlavý únik menších rýb svedčí o prítomnosti našej cieľovej ryby.  Prejavuje sa to hlasitým špliechaním trvajúcim niekoľko sekúnd, čo spôsobujú rybky vytlačené na hladinu. Tieto „menšie“ rybky môžu byť občas celkom veľké pleskáče alebo iné biele ryby poprípade karasy, v závislosti od toho, aké veľké sumce práve lovia, a aké rybky žijú na danom úseku. Aj tento jav je charakteristický skôr pre plytšie vody. Ak sa sumce pokúšame uloviť  pomocou umelých  nástrah, je účelné zvoliť väčšie modely, hoci aj v takýchto prípadoch sa môže veľmi ľahko stať, že namiesto sumcov ulovíme zubáče.

Ešte pred ich neresom totiž, aj strieborných rytierov lákajú plytšie, rýchlejšie sa otepľujúce vody.  Woblery by mali byť v prvom rade plávajúce, ktoré počas vedenia pracujú v blízkosti hladiny, resp. vo vyšších partiách vodného stĺpca. Samozrejme, existujú ďalšie alternatívy, ako napr. ľahšia plandavka poprípade intenzívnejšia rotačka, no nemali by sme pritom zabudnúť na plytkú vodu. Až je možné, zvoľme si taký typ umelej nástrahy, ktorá sa nám nebude zachytávať o dno. Medzi najvzrušujúcejšie okamihy patrí ten, keď cez šnúru a prút, sa nám do rúk prenesie intenzita záberu tohto majestátneho dravca. V rokoch počas ktorých jarné obdobie prichádza v obvyklom čase, od polovice marca až do skorého začiatku leta máme veľmi dobré šance na stretnutie so sumcami v plytkých vodách. Pripravme sa na takéto očakávané stretnutia aj z teoretickej stránky, po ktorej raz-dva môže nasledovať aj praktická časť, veď najpodstatnejšie sú predsa len vlastné skúsenosti.

Text a fotky: Károly Bokor