The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Oliho rybársky blog – 11. 03. 2013

Začať dnešný zápis dlhým úvodom by bolo úplne zbytočné, faktom je, že máme za sebou najvydarenejšiu rybačku za posledného polroka. Bol som kvôli sobote nesmierne vzrušený, ale keby som bol tušil,  čo nás čaká v obci  Felsőtárkány, od svojho zámeru – poriadne sa vyspať – by som bol určite odstúpil už vo štvrtok. Keby niekto náhodou premeškal diania a nemá chuť prečítať si moje „čarbaniny“, pre tých by som stručne zhrnul predchádzajúce udalosti.

Môj priateľ Pupa- tento prefíkaný lišiak – ma pozval do malebnej obce  Felsőtárkány, celkom presne na breh tamojšieho jazierka s krištáľovo čistou vodou, aby sme si zachytali pstruhy. Po prezretí nádherných fotiek, ma nemusel dlho nahovárať. Svoju žienku, svojho kamaráta Maťa a najlepšieho priateľa Bélu Kopku som natlačil do auta, a prifrčali sme do obce Felsőtárkány, na breh rybníka Sziklaforrás. Na Pupovej tvári už panoval ten tajomný, mierne tupý úsmev, ktorý by som nedokázal produkovať iba po 5-6 poldecákoch. (Z toho všetkého ste už určite uhádli, že Pupa, do desiatej hodiny rannej musel absolvovať ochutnávku repertoáru miestnych páleniek.) Už z diaľky na nás mával nekontrolovateľnými a komickými pohybmi rúk, a úprimne sme sa tešili jeden z druhého. Potom, ako sme sa poriadne vyobjímali, a Pupu som predstavil svojmu  malému tímu, aj on ma predstavil jednému zlatému človekovi, Zoltánovi Bajzátovi. Tento milý, zlatý človek nás privítal tak srdečne, ako keby sme sa poznali aspoň tisíc rokov. Ponúkol  nás tekutou špecialitou domu, a potom ako nás vybavil niekoľkými užitočnými radami, rybačka sa mohla konečne začať.

Zostavenie udíc a koncových montáži šlo pomerne rýchlo, nechceli sme totiž zbytočne plytvať časom. Moja láska chytala na 185 cm dlhý jemný prútik  Fox Rage s vrhacou záťažou 3-15 g, kým ja som sa rozhodol použiť o čosi tvrdšiu  paličku o dĺžke 225 cm tej istej značky, s vrhacou záťažou 5-21 g. Ešte predtým akoby som pokračoval v opisovaní našej výbavy, musím vám prezradiť, že moju rodinku zastihla veľká radosť, nakoľko v predchádzajúci deň mi zavolal môj priateľ Tomi Walter, že pri príležitosti Medzinárodného dňa žien by ma chcel prekvapiť. Potom, ako som svojho dlhoročného kamaráta poslal do teplejších krajín, pochopil som, že vôbec  nežartuje. Samozrejme, nemyslel si, že som sa dal preoperovať na ženu, ale naozaj mal pre mňa pripravené jedno obrovské prekvapenie. Tomi ma požiadal, aby som zašiel do  Sorokrárskej predajne  Walterland, kde ma čaká menší balíček. Keďže v žilách mi tečie podlá krv, ako karmu som očakával voľajakú vyskakujúcu hrôzu, ale namiesto gumeného pavúka či farebnej bomby, vo svojej originálnej krabici ma čakalo to, o čom som už dávno sníval:

Tohtoročný model navijaka Fox Rage UL Tron 2500 Pro …

Chlapsky sa vám priznám, že ma dosť hlboko dojalo, že tento zaneprázdnený človek, ani v tomto obrovskom zhone nezabudne na svojho priateľa, a veľmi dobre vie, akú obrovskú radosť mu dokážu spôsobiť takéto nečakané prekvapenia. Priateľ môj, aj touto cestou ti zo srdca ďakujem! Vráťme sa ale späť k pôvodnej tematike, na koniec našich „lán“ s priemerom 0.18 mm sme si naviazali 0.14 mm hrubé nadväzce z fluorocarbónového vlasca, no a na koniec nadväzcov sme si pripevnili obratlík s karabínkou. Dostali sme sa k mimoriadne dôležitej časti, nakoľko každého jedného loviaceho rybára sme sa opýtali, na čo chytajú, atď. Zaujímavým  spôsobom, muškárom sa až tak nedarilo. Našiel sa taký lovec, ktorý prisahal na dvojku Meppsku, ale taktiež aj taký, ktorý zakotvil pri dvojdielnych wobleroch. Vzhľadom na to, že každý odporúčal niečo iné, radšej som sa rozhodol uposlúchnuť inštinkt svojej milovanej žienky. „Bezpodmienečne začnime s menšími woblermi, a na gumené rybky môžeme rovno zabudnúť“ – vravela moja nežnejšia polovička, a keďže ma počas našich spoločných rybačiek častokrát predbehne, ani v tomto prípade som nevidel žiadny dôvod na to, aby som jej oponoval.

Do našich karabíniek sme zavesili čierne MFR 3, a na prvú rybu sme nemuseli čakať viac ako dve minúty. Prvú bodkovanú som ulovil  ja. Bola to nádherná, pestrofarebná a úplne zdravá rybička.

Po prvej rybke som ulovil peknučkého dúhaka, po ktorom ale nasledovala polhodinová prestávka, aspoň u mňa. Nie tak ako u mojej životnej láske, ktorá chytať začala s polhodinovým oneskorením. Po druhom nahodení ulovila najväčšieho pstruha turnaja.

Na svoju milú som bol nesmierne pyšný. Medzitým ma napadlo, že otestujem aj nástrahy vyrobené v rodinnej manufaktúre môjho priateľa Norberta.  Z rodiny woblerov Norizi, som do boja poslal väčší, 5 cm dlhý model krikľavo zelenej farby. Výsledkom prvých troch nahodení boli tri nádherné ryby. Myslím si, že sú fakty a veci, ktoré nepotrebujú komentár… Woblery Norizi som odmenil 10/10 bodmi.

To, že ujco Zolo k nám pribehol každé dve minúty – pričom v rukách držal jednu falošnú fľaštičku, v ktorej akiste nemal zázvorovú limonádu,- nesmierne sťažovalo  nepretržité nahadzovanie. Naše desiate takéto stretnutie na brehu jazierka už spôsobilo isté rečové problémy, a už som nedokázal kontrolovať svoje pohyby. Z toho dôvodu sme sa nazdávali, že najlepšie bude, keď stiahneme plachty. Už sa aj stmievalo, no a navyše, z neustáleho zdolávania som do večera dostal silnú svalovicu, ktorá bola na druhý deň ešte horšia. Keby som musel vyhodnotiť tento skvelý víkend, aj za výsledok, aj za obsluhu by som pridelil jedničku s hviezdičkou. Bol to naozaj perfektne vydarený víkend. Teraz sa s vami na dva dni opäť rozlúčim, nakoľko sa ide na ryby. Nechcem prezradiť pointu, ale aj na túto príležitosť čakám aspoň rok. Najbližšie sa prihlásim vo štvrtok!

Nech sa ohýbajú!
S pozdravom, Oli
Fotky: Enikő Juhász