The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Oliho rybársky blog – 14. 03. 2013

Viacerí hovoria, že čas letí neuveriteľne rýchlo a skoro starneme. Náš život je jeden večný kolobeh, pričom naše miesta na tomto svete preberajú stále nové generácie.  Roky nezadržateľne letia, a na našich tvárach sa objavuje čoraz viac vrások, a iba veľmi ťažko sa zregenerujeme. S odstupom času, sú naše vlasy čoraz sivšie, a žiaľ aj redšie.  Rozprávam ako keby som bol starý ako matuzalem, ale našťastie to vôbec nie je tak.  Pravda, tinédžerske roky už mám dávno  za sebou, ale zdá sa mi, že hlboko v mojom vnútri, sa plynúci čas predsa len zastavil. To, že tento pozemský život vnímam takýmto spôsobom, som zdedil asi  po svojom starom otcovi. Bol som svedkom smutných tragédii, a zažil som aj rozprávkovo krásne príhody. Zasiahlo ma množstvo trpkých sklamaní, ale zlé veci, ktoré ma zastihli v mojom živote, ma nikdy neodradili od toho, aby som sa usmieval a úprimne tešil, hoci aj z najmenšieho prekvapenia.

Napríklad, ako dieťa som celé dni nespal, keď mi moja mamka oznámila, že na víkend pocestujem do obce Rátót, ku svojim starým rodičom. Pane Bože, hoci reč bola iba o niekoľkých dňoch… Strávil som tam veľmi veľa času,  zvyčajne víkendy. Dnešné deti holdujú úplne iným záľubám a príroda sa dostáva do pozadia. Svoje vlastné ja objavujú vo virtuálnom svete, hoci facebook vôbec nevonia, a nedokáže jemne pohladiť ako jarný vánok. Je síce pravda, že aj v počítačovej hre „Angry Birds”  môžu vidieť vtáčikov, ktoré ale, ani zďaleka nie sú dudky chochlaté v životnej veľkosti.

Prepáčte mi, ale trochu som sa nechal uniesť, a moja fantázia dostala krídla, ale to iba preto, lebo práve vtedy a práve tam – v obci Rátót – som držal prvýkrát v ruke rybársky prút. Pred tridsaťjeden rokmi, bolo to naozaj dávno… Skoro som povedal, že čas letí neuveriteľne rýchlo, ale to by som sa dostal do rozporu sám so sebou, a vôbec, zažil som toho naozaj veľa.

Pre tých, ktorým sa už zunuje tento článok, chcel by som popriať veľa výdrže. Všetky tieto veci som napísal z toho dôvodu, lebo nech sa stane čokoľvek v našom živote, najpodstatnejšie je to, aby sme sa vedeli usmievať a tešiť sa z každého prežitého okamihu. Včera sme sa vrátili z Abádszalók, a som plný takých pocitov, o ktoré sa s vami musím podeliť. Zasiahli ma také impulzy ako za detstva, prebudilo sa vo mne množstvo spomienok, hoci doteraz som ešte nikdy nebol v Abádszalók. Sľubujem, že v pondelok sa s vami o všetko podelím. Namiesto upútavky by som povedal iba toľko, že sa určite oplatí pozrieť si fotky, a prečítať si riadky, a samozrejme čítať medzi riadkami.

Všetkým zasnením prajem príjemný víkend!

Fotky: Enikő Juhász