The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Oliho rybársky blog – 18. 03. 2013

Všetkým Vám prajem príjemný pondelok! Nechcel by som nariekať, ale mám za sebou dosť mučivý víkend. Trápila ma horúčka, no a počasie pripomínajúce armageddon taktiež urobilo svoje. Prejavilo sa to najmä na mojej nálade, resp. aby som bol úplne presný na mojej znechutenosti. Opatrovala ma moja láska a počas domácej liečby sme sa veľmi veľa rozprávali o našej spoločnej rybačke z konca februára. Milujeme túry, radi sa prechádzame prírodou a zvyčajne zakaždým objavíme krásu práve navštíveného miesta, ale prednedávnom sa nám stala veľmi zvláštna vec. Zamotal som sa do niečoho a doslova ma zaplavila eufória.  Úprimne hovorím, odvtedy som celý opojený – samozrejme nie alkoholom. V mojom živote druhýkrát prebehla takáto duchovná metamorfóza, prvýkrát vtedy, keď som spoznal svoju životnú polovičku.

Ale neponáhľajme sa tak dopredu. Pred niekoľkými týždňami, keď som vybavoval  svoje ranné povinnosti, podľa zvyku som vstúpil do svojej facebookovskej  identity, kde ma čakal jeden veľmi milý list, spolu s pozvánkou. Ešte predtým akoby som si bol prečítal obsah listu, do oči mi padlo meno odosielateľa:  „Süllőfészek Horgászhely” (Rybárske miesto Zubáčie hniezdo) Akosi som okamžite tušil, že to nemôže byť iba taký obyčajný list a moja predtucha sa napokon naozaj potvrdila…

Potom, ako som prečítal správu, okamžite som zavolal na zadané telefónne číslo. Do telefónu sa ozval nesmierne milý „mrmlavý“ hlas – ešte predtým akoby ma niekto začal karhať zlomyseľnými pripomienkami, všetkých vás uisťujem, že hlavu mi nepomotal majiteľ tohto milého mrmlavého hlasu. Slušne sme sa predstavili a odštartovali sme jednu nesmierne skvelú vec. Zsolt  Bangó  nás pozval do Abádszalók zarybárčiť si, a my sme bez váhania prijali toto pozvanie.

Nasledovala dvojdňová rybačka v spoločnosti oddaných a nesmierne milých ľudí. Cítili sme sa naozaj skvele, nakoľko už dávno sme plánovali zanechať za sebou ruch veľkomesta, aby sme sa konečne pokojne mohli oddávať našej záľube. Už prvých dvadsať minút  bolo mimoriadne úspešné, prvá ryba sa prihlásila v podobe poldruha kilogramov ťažkej šťuky.

Po úvodnej rybe sa prihlásila druhá a následne aj tretia, a keďže okolo tridsiatej som stratil niť, naše úlovky som prestal rátať.  Mojim prvoradým cieľom boli členovia miestneho klanu ostriežov, ale samozrejme, nedalo sa tomu vyhnúť, aby sme z bohatej osádky tamojších dravých rýb neulovili aspoň jeden exemplár z každého druhu.

Medzičasom dorazili aj tri známe tváre,  ktoré som síce doteraz, osobne ešte nestretol, ale z rybárskej tlače už veľmi dobre poznal. Čo sa týka mojej maličkosti, boli na tom podobne, a tak naše novopečené priateľstvo bolo načase zapečatiť pohárikom pálenky z dúl. Zdalo sa mi, že s našim hostiteľom komunikujú telepatickou cestou, nakoľko Zsolt sa objavil na hrádzi, pričom v rukách držal štyri poháriky, a tackavými krokmi dorazil na naše stanovište.   Ako sa na vynikajúceho hostiteľa patrí, náladu udržiaval na úrovni a bol stálym účastníkom tejto skvelej udalosti, a veru za nič na svete by nevynechal ani jedno kolo.

Vráťme sa, ale späť k trojici známych tvári. Svojou prítomnosťou nás uctili členovia profesionálneho pretekárskeho tímu  Pergető Mánia – Prívlačová mánia – menovite: Pisti Pocsai, Jóska Besenyei a jeho milá.

Bolo veľmi potešujúce vidieť, že okrem mojej milovanej Enikő, veru je aj ďalšia  posadnutá rybárka, ktorá nesmierne rada navštevuje brehy vôd, nadôvažok, s rybárskym prútom v ruke. V takýchto situáciách ma zakaždým napadne, aký som len šťastlivec, že stvoriteľ mi pridelil takúto skvelú žienku a nie akúsi zaťatú a nenapraviteľnú bábiku, ktorá by sa moje chytanie snažila bojkotovať demonštráciou v trstinovom poraste. Prúty švihali, brzdy plakali, poháre sa napĺňali a ryby prichádzali ako na bežiacom páse.

Nedokázal som myslieť na nič iné, iba na to, aký je len život krásny. Kto si nedokáže vážiť takéto okamihy, od osudu si veru vôbec nič nezaslúži. Bola to dokonalá harmónia a boli sme slobodní. Nemali sme pocit nedostatku a práve takto si predstavujem dokonalé šťastie. Nikto odo mňa neočakával aby som bol „službukonajúci“ vtipkár, s čím – priznám sa vám úprimne – už mám plnú tú povestnú povalu.  Zaplavovala nás čistá, neskrotná sila, myslím si, že keby nebolo tak chladno,  na brehu by som pobehoval iba v slipoch.

Na začiatku zápisu som spomenul, že do voľačoho som sa zamiloval. Samozrejme, miesto mojej milovanej Enikő nemôže prevziať nikto a nič, ani v tomto, ani v nasledujúcom živote, ale jazeru Tisza-tó sa podarilo získať poriadny kus  z môjho srdca.  Keby ma práca v televízii PVTV nenútila žiť v Budapešti, bez váhania by sme si zbalil naše veci a presťahovali sa do Abádszalók. Neviem, čo prinesie budúcnosť, jedno je však isté! V tejto oblasti ešte strávime veľa šťastných dní.

S úctou a vďakou!
Olivér Simor

Fotky: Enikő Juhász

Aj touto cestou by som chcel vyjadriť svoju úctu a poďakovanie starostovi obce  Abádszalók, tímu  Pergető Mánia, no a samozrejme v neposlednom rade aj Zsoltovi Bangóvi za to, že sme v jeho osobe mohli spoznať takéhoto milého a oddaného človeka. Voľačo odštartovalo a isto z toho vykonáme veľkolepé veci!