The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Pane! Vaša hlavátka je na háčiku!

Fáma hovorí, že britského šľachtica počas lovu lososov sprevádza pomocník, ktorého úlohou je dravca vyprovokovať k záberu. Zatiaľ, čo šľachtic piknikuje na skosenom trávniku, alebo práve prednáša básne pre vznešenú spoločnosť, jeho sluha stojí v prúdivej vode a rybárskym prútom svojho pána, neúnavne bičuje hladinu rieky. Pobrežnú idylku preruší výkrik loviaceho sluhu:

–       Sir!  Váš losos! Keby som Vás mohol požiadať, do vody vstúpte pri nižšom brode.

Lord prevezme obojručný prút, nasleduje šľachtený boj  na konci ktorého, zdolaného  lososa privedie do pripraveného podberáka a hrdinský šľachtic si môže vychutnávať slávu. Zhotovujú sa fotografie, legenda sa vyfarbuje… Možno, že z toho všetkého nič nie je pravda, ale uznajme to kvôli „feelingu“ za realitu. Nevieme, či aj naši modrokrví panovníci lovili takýmto spôsobom, avšak každopádne, v rámci poľovníctva a športového rybárstva, viacerí z nich sú merítkom do dnešného dňa. (Zsigmond Széchenyi, Viktor Maderspach, Albert Wass, Szurmay, Kálmán Kittenberger)

1.Foto: Výsledok barónky vdovy po Júliusovi Révayovi dosiahnutý počas zopár hodinového lovu hlavátok.

2.Foto: Gróf Gábor Sztáray so svojou obrovskou hlavátkou.

3.Foto: Barónka vdova po Júliusovi Révayovi počas lovu hlavátok na rieke Váh.

Do prelomu minulého storočia sa aj v maďarských vodách vyskytoval losos atlantický. V riekach Poprad a Dunajec, z roka  na rok tiahla veľmi vážna populácia tejto vzácnej ryby. Napriek tomu, lov lososa nikdy nebol tak populárnou pánskou pasiou, ako lov hlavátky dunajskej. Vo väčších hornouhorských riekach, vždy žila (žije)  silná obsádka hlavátky. Tento tvrdý zimný šport vykonávali na takých legendárnych tokoch ako: Orava, Váh, Hron, Hornád, Poprad, Dunajec, Topľa, Nitra, ba dokonca, aj na poniektorých úsekoch rieky Dunaj. Za tradičný hlavátkový deň sa považoval prvý novoročný deň, keď pánko zabávajúci sa do rána, mal možnosť svoju mužskú náturu dokázať takýmto spôsobom. Cesta zo silvestrovskej zábavy, rovno viedla k zľadovatenej rieke, pričom šťastnejších sprevádzala aj dojímavá dámska spoločnosť. Paničky samozrejme zostali na konských saniach zababušené v hustých medvedích kožušinách… Pánsky sluha, na základe starostlivo pozbieraných správ už veľmi dobre vedel, na ktorý úsek má odprevadiť „rybára“, ktorému následne ukázal miesto a odovzdal prút s nástrahou. Od tohto momentu, už všetko záležalo iba od šľachticovej šikovnosti.…

1.Foto: Barónka vdova po Júliusovi Révayovi so svojím sprievodcom počas lovu hlavátok.

2.Foto: Barónka vdova po Júliusovi Révayovi so svojím synom lovia hlavátky.

Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí sa s „dunajským lososom“ stretávali viackrát do roka a nie len počas rituálneho lovu v prvý novoročný deň. Boli to ozajstní športoví rybári, ktorí na vodách strávili neuveriteľné množstvo času.  Dokazujú to aj fotky o Grófovi Sztárayovi a Barónke Révayovej, ktoré si môžeme pozrieť aj v knihe Sándora Szurmayho- vydanej v roku 1937.

Lov hlavátky, medzi maďarskými muškármi opäť začína získavať hodnosť. Každú zimu sa nájdu dobrodružstva chtivý odvážlivci, ktorí nadôvažok, do Karpatských mrazov vyrážajú s umelými muškami a takto sa pokúšajú uloviť aspoň menšiu hlavátku, ktorá je už sama o sebe považovaná za závidenia hodnú trofej. Namiesto pochybnej severnej výzvy, sa mnohí rozhodujú navštíviť isté juhoslovanské vody, v ktorých žijú bohaté obsádky tejto mimoriadne vzácnej tajomnej a bojovnej ryby.

Spomenuté hornouhorské rieky už nie sú v grófskych rukách, ale musíme uznať, naše vody majú naozaj dobrých pánov, aspoň z pohľadu hlavátky dunajskej. Chovajú ju, odchované rybky sa pravidelne vysádzajú, jej obsádky sú dobre chránené, niet teda divu, že v každej sezóne sú ulovené  jedince s hmotnosťou nad 10 kg. Našim domácim fanatikom viac ani netreba: obetujú nemalé peniaze a prekonávajú dlhé zasnežené cesty, len aby sa mohli brodiť v zľadovatenej rieke.

Jej vzácna podstata a tajomné chovanie doteraz zabránili tomu, aby sme o trofejnom úlovku pochádzajúcom zo spomenutých riek mohli počúvať ódu skomponovanú maďarským lovcom.

Možno, že by si to vyžadovalo viac hodín strávených s lovom a zvýšila by sa tak šanca na jej ulovenie? Mali by sme pritom vyskúšať ešte pestrejší arzenál umelých mušiek? Priznám sa vám úprimne, vyskúšali sme už aspoň tisíc druhov umelých mušiek. S našimi obojručnými prútmi sme nahadzovali mušky z dielni miestnych majstrov, kupované mušky ako aj vlastné kreácie. Počas vychádzok sme prechytali všetky možné partie vodného stĺpca, umelý hmyz sme viedli rôznymi rýchlosťami, vyskúšali sme všetky možné techniky oživovania nástrah, prečesali sme všetky sľubné a menej sľubné miesta, aj tie na ktorých v predošlí deň zabodovali a taktiež a tie, na ktorých ešte nikto žiadnu rybu nechytil…

Od hlavátky mi ešte nebol dopriaty ani nepremenený záber, hoci ma sprevádzali najskúsenejší sprievodcovia a predsa nič… Občas mám pocit, že tento typ lovu by som  pokojne mohol vynechať zo svojho života… Napriek tomu, v nasledujúci týždeň opäť vyrazím. So svojimi priateľmi som sa už dohodol, naše nádeje znova ožijú, neznáma ryba ma magicky priťahuje, rozprávkovokrásna krajina mi doslova učarila.

Galócás élmények egyelőre csak álmaimat édesítik, de lehet egyszer vízparti álmodozásomat érces hang szakítja majd meg:

–       Uram! Horgon a galócája.

Zážitky s hlavátkou dunajskou zatiaľ osladzujú iba moje sny, ale možno, že ma raz, z tohto nekonečného snenia preberie prenikavý hlas:

–      Pane! Vaša hlavátka je na háčiku

Text: Balázs Erdélyi „PuPa“
Fotky: Anes Halkic- www.una-discovery.org
Péter Bartha
István Csörgő – Reštaurácia -Pisztráng Sziget Étterem
Balázs Erdélyi „PuPa“
Botond Zákonyi
Kniha Baróna Sándora Szurmayho – Poľovnícke spomienky a Rybárske zážitky –  Vadászemlékek Horgászélmények c. könyvéből (Farnklin Társulat Bp. 1937)