The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Po stopách šťúk

Pred niekoľkými dňami, na mŕtvom ramene Atkai holtág, mi šťastena dopriala niekoľko zubatých krásavíc. Veľmi rád by som sa s vami podelil o priebeh tejto rybačky, veď ktovie, možno aj z tejto kratučkej návštevy sa dajú odvodiť dôležité poučenia!? V rôznych diskusiách sa častokrát spomína, že stanovištia rýb sú typické. Z hľadiska úspešnosti je preto  nesmierne dôležité, aby sme sa počas našich potuliek riadili práve podľa toho. Samozrejme, existuje ešte množstvo ďalších dôležitých činiteľov, počas vláčenia napr. samotná  technika vedenia nástrahy alebo voľba umelých nástrah. Úspech sa skladá z viacerých dôležitých elementov, ale práve v tejto skutočnosti tkvie krása nášho milovaného športu.

Žiaľ, rieka Tisa a jej okolie, v mojom rybárskom živote vždy hrala iba rolu druhých huslí. Samozrejme, je tomu tak iba kvôli diaľke, ktorá nás rozdeľuje, veď samotná rieka a jej nádherné mŕtve ramená, by boli v opačnom prípade pre mňa naozaj lákavé. Napriek tomu všetkému, koniec októbra mi predsa len doprial vytúženú rybačku. Bola to síce iba kratšia, „blesková“ výprava počas ktorej,  môj mladý priateľ a zároveň hostiteľ Márk Lucza z mesta Hódmezővásárhely, ma na malebnom mŕtvom ramene zoznámil s  tamojšími zubatými krásavicami. Samozrejme, obaja sme plánovali loviť vláčením, a tak sme do nášho plavidla nastúpili s minimálnou výbavou. Do prírodnej krásy mŕtveho ramena som sa zamiloval hneď na prvý pohľad.  Popadané stromy a zaplavené kríky vytvárali naozaj vynikajúce stanovištia pre našich miláčikov.

Pred začatím rybačky, ma Márk zaviedol na všetky svoje obľúbené lovné miesta. Môj mladý priateľ je posadnutým lovcom dravých rýb, a jeho najobľúbenejšou technikou je vláčenie. V oblasti zapadnutých resp. potopených prekážok vyhľadáva skôr zubáče, kým na úsekoch s výskytom vodných rastlín, najobávanejšie dravce našich vôd, teda šťuky. Po hladine mŕtveho ramena sme napredovali opatrne a nenápadne. Počas pokojného veslovania, sme v tichosti analyzovali tunajšie rybačky. Moje oči pritom neprestajne skúmali brehy lemujúce tento pozemský raj, dúfal som totiž, že sa mi podarí objaviť, čo najsľubnejšie miesto, na ktorom by sme mohli konečne začať vláčiť.  Žiaľ, na samotnú rybačku sme mali iba niekoľko hodín. Môj spoločník je skúseným a veru veľmi šikovným prívlačiarom. Na svojom konte už má dokonca aj niekoľko lepších sumcov, ktoré ulovil pomocou rôznych umelých  nástrah. Rozhovor s týmto šikovným mladíkom, ktorý popritom, že je šikovným zástancom a priaznivcom Petrovho cechu, je zároveň aj skvelým poľovníkom,  bol naozaj zaujímavý a poučný. Je to  človek, ktorý si nadovšetko váži matku prírodu. Keď sme v pobrežnej zóne zazreli menšie či rozsiahlejšie zarastené úseky, už sme si rozumeli aj bez slov. Do svojich karabiniek – na konci odolných laniek – sme zapli blyskáče a už čoskoro nasledovali prvé nahodenia, ktoré smerovali do čistiniek medzi leknami. Naša ponuka umelých nástrah pozostávala z menších gumených rybiek, ľahších twistrov, z niekoľkých plandaviek a samozrejme rotačiek.  Prvá štvrťhodina lovu nám priniesla jednu jedinú šťuku, ktorú som ulovil pomocou osvedčenej rotačky. Po prvej zubatej krásavice sme pokračovali v stopovaní, a dôkladne sme prečesali niekoľko sto metrov dlhý úsek. Nech sme robili čokoľvek, ďalšie šťuky sme už nedokázali vyprovokovať k útoku. Rozhodol som sa teda svoju ľahkú plandavku vymeniť za kombináciu rotačky a woblera, tá umožňuje oveľa dlhšie hody. Pre tento krok som sa rozhodol z toho dôvodu, lebo som sa nazdával, že šťuky by sa mohli skôr ukrývať na vnútornej strane niekoľko metrov širokého zarasteného pásma. Po myšlienke nasledoval čin.  Svoju nástrahu som nahodil ďaleko pred seba tak, aby počas vedenia napredovala tesne pred vodnou vegetáciou rovnobežne  s brehom. Hĺbka vody ani v týchto častiach nemohla byť väčšia ako poldruha metra. Silný odpor kovového listu ma uistil  v tom, že  nástraha napreduje v správnom rytme.  Moja rotačka mohla byť asi na pol ceste, keď nečakaný ostrý úder prerušil jej rytmickú rotáciu. Na krátky úder som okamžite reagoval zásekom. Asi 20 m predo mnou, pokojnú hladinu mŕtveho ramena rozvírila ďalšia mladšia šťučka. Je tam! – oznamoval som svojmu parťákovi s radosťou, a dokonale som si užíval výpady svojej protivníčky.

Opatrne som ju priviedol vedľa  plavidla, spravili sme zopár snímok a šetrne som uvoľnil trojháčik. Táto šťuka striehla na vnútornej strane vegetácie. Po tomto úlovku, moja nástraha už prečesávala iba tento úsek. Občas som ju viedol v tesnej blízkosti rastlinstva, inokedy zas približne meter pred širokými listami lekien. Vďaka tejto technike som si mohol byť stopercentne istý, že moju nástrahu si všimnú aj šťuky, samozrejme iba za predpokladu, že sa naozaj zdržiavajú v týchto miestach. Za základ svojej koncepcie som označil mimoriadne nízky stav vody, a práve preto som sa rozhodol prečesávať radšej spomenutý, hlbší úsek. Aby som potvrdil túto predstavu, moje ďalšie hody už smerovali výhradne iba do  týchto miest. Už čoskoro sa prihlásila ďalšia zubatá bojovníčka, ktorá sa tešila veľmi dobrej kondícii. Po záseku sa okamžite vymrštila nad hladinu, a kým som ju dostal preč od vodných rastlín, stihla ešte  predviesť zopár veľkolepých kotrmelcov. Netrvalo však dlho a aj tohto dravca som priviedol pred naše plavidlo. Po tomto úlovku som už tušil, že môj čuch ma ani tento raz nesklamal, a na sľubné miesta som sa snažil nahadzovať čo najpresnejšie. Moja radosť bola neopísateľná, veď na svojom konte som už mal pripísaných niekoľko rýb, navyše, aj môjmu priateľovi sa podarilo zabodovať. Môj mladý hostiteľ, po napínavom súboji zdolal vyše 1 kg ťažkú šťuku, ktorá podobne ako ostatné úlovky, bola po fotení, okamžite vrátená späť do svojej ríše.

Vnútorná strana vodnej vegetácie sa ukázala byť mimoriadne úspešnou, ale aj v blízkosti plávajúceho móla a taktiež aj  pod menším spadnutým stromom sme objavili striehnuce šťuky. Bojovníčka ukrývajúca sa pri  kmeni tohto stromu už bola oveľa väčšia ako naše predchádzajúce úlovky. Útok tohto dravca bol nesmierne pútavý. Pod hladinou sme zazreli obrysy nádhernej šťuky, a po záseku som narazil na oveľa väčší odpor ako doteraz. Napätie však netrvalo dlho. Pekná ryba sa prehadzovala z jednej strany na druhú, pričom ja som ju iba držal, vedel som totiž, že silové zdolávanie by veľmi rýchle ukončilo náš súboj. Tak táto šťuka je už naozaj pekná – vravel jeden rybár chytajúci v našej blízkosti. Iba bola – znela moja odpoveď po niekoľkých sekundách, veď ryba sa zbavila háčika. S Márkom sme sa iba pousmiali. Nikdy horšie zážitky – vravel som so širokým úsmevom na tvári, veď uloviť niekoľko rýb na neznámej vode je pre mňa vždy nesmierne potešujúce.  Samozrejme, žijú tu aj zubáče – oznamoval mi môj priateľ –a podľa predbežnej dohody, pomocou ľahkého biča, z vody vyčaroval niekoľko čulých beličiek. Jednu spomedzi nástrahových rybiek nastražil na háčik plavákovej zostavy a opatrne ju pustil medzi konáre potopeného stromu. Po niekoľkých minútach sme sa presunuli na ďalšie sľubné miesto, ale zubáče nejavili záujem o ľahkú korisť. Po polhodinovom intenzívnom love nám nezostávalo nič iné iba skonštatovať, že zubáče dnes akosi nie sú pri chuti, ale vôbec sme sa nesmútili, veď sme mali za sebou naozaj vydarenú rybačku. Naše plavidlo sme teda nasmerovali do prístavu. Pred mojím odchodom som ešte spravil niekoľko snímok o nízkej hladine – je to výsledok mimoriadne suchého obdobia – a so spokojným úsmevom na tvári som si sadol za volant svojho štvorkolesového tátoša. Nech je hladina vody akákoľvek nízka, mŕtve rameno Atkai holtág ma predsa len obdarilo nezabudnuteľnými zážitkami.

Text a Fotky: Károly Bokor