The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Poklady jazera Ossiacher

Konečne nadišiel 15. september a ja som opäť bol v Rakúsku, na brehu jazera Ossiacher. Vyzbrojený skúsenosťami z mojej júnovej výpravy, znova som sa vydal po stopách legendárnych kaprov žijúcich v tejto  nádhernej vode. S mojim hostiteľom Marcusom Weberom sme sa privítali ako starí dobrí známi, ale žiaľ, jeho správy  vôbec neboli potešujúce, nakoľko počasie panujúce v týchto končinách, pripomínalo skôr zimu ako jeseň. Kvôli nadmorskej výške  /680/,  v ktorej sa rozprestiera táto rozsiahla vodná plocha  /1080 ha/,  a taktiež kvôli okolitým horám, ochladenie sem dorazí skôr, ako k nižšie položeným jazerám. Keďže teplota vody výrazne  klesla /8 °C/, ryby sa presťahovali do hlbších častí jazera, kde sa hĺbka vody pohybuje okolo 15-20 m, a tým pádom je aj o 2-3 stupne teplejšia. Zlé správy ma nepotešili, ale keďže som absolvoval dosť dlhú cestu, rozhodol som sa to nevzdať a pokúsiť sa uloviť nejaké ryby.

Na moju jesenno-zimnú výpravu som mal pripravené 3 druhy boilies v priemere 24 mm: a to 15 kg guličiek  Monster-Liver, 15 kg Elite a 10 kg Monsters-Pardise – Fish. V priebehu výpravy, ako som nástrahu a návnadu používal výhradne  iba boilies. Na jazere je povolené loviť na 2 prúty, avšak dno koryta je plné zlomov a prekážok z čoho vyplýva, že je veľmi obťažné objaviť ideálne lovné miesto. Moja taktika bola nasledovná. Vytvoril som 3 kŕmne miesta,  ktoré sa nachádzali v hĺbkach 3-6 a 8 m a na každé jedno označené miesto som nasypal 5 kg boilies. Svoje rozbehnuté fleky som potom každý večer pravidelne dokrmoval s 1 kg guličiek. Toto množstvo sa na prvý pohľad určite zdá byť veľa, ale ako som už spomenul, jedná sa o mimoriadne rozsiahlu vodnú plochu, kde ryby najprv potrebujeme nalákať na kŕmne miesta a následne ich tam aj udržať, o veľkých pleskáčoch, lieňoch ale aj lyskách čiernych a chriašťoch malých už ani nehovoriac, tie taktiež radi navštevujú kaprom pripravené miesta. Na tomto jazere, iba veľké a úplne vysušené guličky môžu prísť do úvahy, na pelety a akýkoľvek partikel môžeme úplne zabudnúť.

Počas prvých troch dní, okrem niekoľkých väčších pleskáčov sa nič mimoriadneho nestalo, iba ak nie to, že počasie sa začalo postupne zhoršovať. Teplota cez deň sa pohybovala okolo 10-12 °C, cez noc potom klesla na 4 až -2°C. Chytal som z móla s rozmermi  3×4 m , ktoré bolo ukotvené v strede jazera. Keďže som bol utáborený na otvorenej vode, vietor ma bičoval zo všetkých strán a tak pocit chladu bol ešte väčší. Štvrtý deň ráno sa počasie umúdrilo, na oblohe sa už objavilo aj slniečko,  z toho dôvodu som sa rozhodol, že začnem chytať aj pri svojej tretej bójke okolo ktorej som doteraz iba zakrmoval s guličkami príchute Elite. Toto kŕmne miesto sa nachádzalo v 6 m hĺbke, kde som na dne koryta jazera, pomocou dlhej tyče objavil betónové platne, hrana ktorých  bola obsypaná mušľami. Neskôr vysvitlo, že v hĺbke sa nachádzajú zvyšky starého vodného mlynu. Prezradil mi to Marcus, na konci výpravy. Moje rozhodnutie sa ukázalo byť správne, nakoľko v priebehu nasledujúcich troch dní som každú noc ulovil kapra z tohto nového miesta.  Mal som dokopy 8 záberov, a ulovil som 5 kaprov v rozmedzí  8 – 15,80kg. Žiaľ, kvôli  podvodným prekážkam a mušliam, som ďalšie 3 ryby stratil počas zdolávania.

Každú jednu rybu som ulovil pomocou jednej potápavej gulički IB Elite veľkosti 26-28 mm, ktorá opätovne potvrdila, že jednoznačne patrí medzi obľúbené pochúťky našich miláčikov. Za zmienku stojí taktiež aj papuľa ulovených  kaprov, nakoľko ani pri jednej rybe som nevidel stopy po dávnejších poraneniach. Rypáky kaprov, vďaka drobným mušliam a rakom žijúcim v jazere s krištáľovo čistou vodou boli navyše mäsité a mohutné. Na začiatku výpravy, som kvôli zlým správam nedúfal ani v záber, je teda pochopiteľné, že moje úlovky ma nesmierne potešili. Je zaujímavé, že kým som počas júnovej výpravy dokázal zabodovať aj cez deň a to z každého kŕmneho miesta, v septembri už fungovalo iba jediné  miesto a výlučne iba cez noc. Možno, že väčšie húfy rýb sa práve zdržiavali niekoľko kilometrov od nás, a v okolí rozkŕmených miest sa potulovalo iba zopár kaprov. Na takýchto rozsiahlych vodných plochách neplatia žiadne všeobecne prijaté zákonitosti, každé obdobie, každá situácia je iná a záleží iba na našej vynaliezavosti a vytrvalosti, či z bitevného poľa odídeme ako víťazi, alebo naopak,  utrpíme fiasko. Je treba vedieť, že kapry do tohto jazera nikdy neboli vysadzované, rozmnožili sa  prirodzeným spôsobom, a ich populácia, ani v súčasnosti nie je doplňovaná človekom. Takéto  vody sú pre mňa vrcholom kapráriny. Jednoducho milujem ten pocit, keď som vo voľnej prírode ďaleko od akejkoľvek civilizácie, a môžem sa spoľahnúť iba na vlastnú kreativitu. Práve z toho dôvodu je pre mňa potešením, uloviť kapra na takejto vode.

Každému  z vás prajem podobné zážitky!

Text: Zsolt Bundik (Imperial Baits – Carp’R’Us Team)