The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

S kamerou po stopách rýb

Aj touto cestou ďakujem za  odozvy, ktoré som dostal v súvislosti s filmom, ktorý sme vám predstavili pod titulom „Vláčiť je ľahké“ – po stopách divokých pstruhov. Pri čítaní vašich odkazov, v ktorých ste oceňovali našu prácu, som si spomenul na svojho kolegu Petra Waltera, on bol totiž jediným kameramanom filmu. Nazdávam sa, že na úspechu má obrovskú zásluhu, a nemal by som zabudnúť ani na Csabu Borosa – strihača filmu.

V jednej zo svojich odpovedí som skoncipoval poďakovanie Petrovi,  a zároveň som sa zamyslel nad prácou kameramanov. Čo o nich môžu vedieť diváci? Čo si môžu myslieť o príprave rybárskeho filmu? Počas rozhovorov s našimi divákmi som sa jednoznačne presvedčil o tom, že by sa určite oplatilo predstaviť ich prácu ctenému publiku, a občas by sme mohli umožniť nazrieť aj do príprav rybárskych filmov. Možno už len preto, lebo je to veľmi špeciálny žáner. Je to z časti natáčaním prírodopisného filmu, ale môže byť aj krátkym zábavným filmom, častokrát sa pohybuje na hranici reportážnych a dokumentárnych záznamov, no môže sa to zmeniť aj na priamy športový prenos, ktorý je plný, dych vyrážajúcich akcií. Jedna vec je ale stopercentné istá, a to ulovenie ryby. Práve vďaka tomuto faktu vznikajú rybárske filmy, a práve z toho dôvodu je ich natočenie tak obrovskou výzvou. Hlavné postavy takýchto filmov nikdy nevystupujú podľa vopred napísaného scenára, a nikdy nehrajú tú rolu, ktorú by sme od nich práve očakávali. Scenáristami našich filmov sú samotné ryby a píšu sa priamo na brehoch vôd.

Kameraman musí byť stále na správnom mieste a musí sa oveľa silnejšie koncentrovať ako samotný loviaci rybár. Platí to najmä počas natáčania aktívnych techník lovu ako vláčenie, muškárenie alebo lov splavovaním pomocou plavákovej zostavy. Záber ryby – jeden z najdôležitejších efektných prvkov prichádza nečakane, ako napr.: útok black bassa na plastickú žabu vlečenú po hladine, počas UL prívlače. Takéto okamihy musel natáčať Roland počas ôsmich hodín na otvorenej vode z člna, s maximálne stabilnou kamerou. Musel zvečniť let nástrahy, ktorá na hladinu už dopadla stokrát, takisto aj jej dvesté vedenie a opätovné nahodenie až dovtedy, kým sa nezíska ten magický okamih. Okamih, keď útočiaci dravec rozvíri hladinu a zhltne nástrahu. Aby tento moment poskytol ozajstný filmový  zážitok, vyžaduje si aspoň toľko utrpenia, koľko pretrpel môj kolega a ďalší kameraman Tomi Deák v Bosnianskej horskej kotline, alebo práve doma, na pustatine, keď sme na kanáli Kálló csatorna, v neznesiteľnej horúčave natáčali 16. časť muškárskeho magazínu „Rande s muškami“. Veru, počas tejto práce sa nemohol vyvaľovať na pohodlnom lehátku, a čakať až signalizátor oznámi záber. Natočil všetky zašvihania muškárkou, taktiež aj nahodenia a samozrejme aj dopad mušky na hladinu…

– Tomi máš to? Bude možné vidieť mušku? A jej dopad na hladinu?… obraz je dostatočne ostrý?

Po dvadsiatej, tridsiatej, stej otázke prichádza odpoveď vo forme štipľavej poznámky, ale človek to mlčky prehltne. Len nech je tá snímka naša!… modlím sa v duchu. Avšak jediný vymodlený záber ešte ani zďaleka neznamená, že scéna je hotová. Muška je na hladine, alebo tesne pod ňou, uzávierka kamery sa otvorí… všetko musí byť nastavené tak, aby na zábere bolo vidieť aj rybára, aj vodu a samozrejme aj mušku. Toto monotónne nahadzovanie sníma Tomi dovtedy, kým nástrahu nezhltne pstruh, alebo hladný jalec. Darmo bol takýto záber v Bosne hotový behom 20 minút, jediný šot nikdy nie je postačujúci. Tomiho oči sú neuveriteľne namáhané ustavičným filmovaním, a  nie sú na tom lepšie ani jeho ramená – statický pohyb je veru veľmi vyčerpávajúci. Som voči nemu neľútostne krutý: ubehne možno aj pol dňa až sa nám podarí nasnímať tie dve minúty, ktoré sa dostanú do filmu z celého natočeného materiálu. Moje ramená sú od neustáleho nahadzovania taktiež presilené, rybačka sa musí prerušiť, ale kameraman pracuje ďalej. Nasleduje totiž nasnímanie strihových obrazov, čo tiež nie je prechádzkou ružovým sadom… ja sa vôbec neuspokojím so zábermi, na ktorých je vidieť lúčne kvety v pobrežnej časti danej vody.

Pozrime si zrúcaninu kostola,  pozbierajme informácie o pustovníkovi, potrebujeme taktiež aj obrazy z každodenného života mesta, a samozrejme, nespočetné množstvo podvodných záznamov. V tomto prípade takých, na ktorých vidíme podenku, ktorá práve vyplávala na hladinu, vyliahla a vzlietla. čas, čas, čas a obrovské množstvo práce, takto sa hromadia šoty.

Poďme hore do hradu! Bude skvelé pozdraviť divákov v úvode filmu z tohto historického prostredia!  Péter bez slov vláči statív a kameru, lezie so mnou po horách, plazí sa v žihľave, aby moje kroky nasnímal z bezprostrednej blízkosti… Tie isté príhody sa zopakujú s Matyim. Práca na planine Padiš si vyžadovala dokonale zohratú dvojicu, nechceli sme totiž skončiť v hlbokých roklinách. Akonáhle sa dostal jeden z nás na bezpečné miesto, druhý mu okamžite odovzdal výbavu. Takto sme sa presúvali medzi strmými skalami, a zvečnili sme všetko, čo sa len dalo. Vôbec sme sa nešetrili, absolvovali sme ozajstnú náročnú vysokohorskú túru, a to všetko iba kvôli tým niekoľkým minútam vo filme… dúfam, že to stálo  za to. Táto séria farebných obrazov je naozaj potrebná, a až teraz sa dostávame k samotným rybám.

Roli v člne

Ukáž Peťko, čo sníma tvoja kamera? V pozadí: Péter Walter

Pri nasnímaní akčných záberov, má kameraman opäť ťažšiu úlohu ako loviaci rybár. Nazdávam sa, že toto tvrdenie v súvislosti s aktívnym lovom je naozaj opodstatnené. Počas nakrúcania rybárov loviacich s položenými prútmi, sú základom úspechu v prvom rade ich vedomosti, taktika, zakrmovanie a správne zvolená stratégia, pričom kameraman v takýchto situáciách, musí byť na pozore najmä pri pózovaní s prípadnými úlovkami. Pri vláčení alebo muškárení, sa však musí prebiť húštinou, alebo sa brodiť v potoku tak, aby náhodou neodplašil ryby.  Musí zaujať takú pozíciu, aby loviacemu nezavádzal počas nahadzovania a dokázal pritom dokonale nasnímať celý odohrávajúci sa dej. Tu nie sú žiadne, vopred nastavené scény  ani dekorácie, vo svojej  kamere vidí  nepretržitý, vopred nevypočítateľný pohyb. Nedokáže premiestniť ani slnko, ani potok, redaktor relácie stále stojí na tom najhoršom mieste, darmo by bolo vysvetľovať účinkujúcim, kedy a prečo je obraz  dobrý…  Vonku v člne, v lese, v divočine, na ľade za mrazivých podmienok, kde sa na šošovke kamery okamžite objavia nádherné ľadové kvety, a kde aj ten najdokonalejší statív bude úplne na nič… nazdávam sa, že za takýchto podmienok by bolo treba vyučovať základy filmovania.

Tomi priamo v akcii

Podstatou je ryba! – tvrdí starý filmový odborník. Chlapci, takže toto je to najpodstatnejšie. Ste kreatívni Maďarskí filmári, určite to  zvládnete, aby kompozícia bola dokonalá, obraz bol dostatočne ostrý a aby ste z filmu nevynechali nič!

…a chlapci to zvládnu! Keď na konci našich filmov čítate štábovú listinu, prosím spomeňte si na tento kratučký článok!

Text  a fotky: Erdélyi Balázs