The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Sumčie myšlienky – Počas zdolávania.

Niet pochýb, že za najpamätnejšie zážitky v priebehu lovu našich miláčikov je možné označiť napínavé okamihy, ktoré prežívame počas zdolávania zaseknutých exemplárov.  Nie je možné zvyknúť si na pocity, pri ktorých naše srdcia bijú ako zvon a kolená sa nám podlamujú.  Hladina adrenalínu sa zvýši počas zdolávania každej jednej zaseknutej ryby a každý jeden súboj je pre nás  nezabudnuteľným zážitkom. Avšak zdolávanie skutočne kapitálnych rýb, ďaleko predčí všetky predchádzajúce zážitky. Stretnutia s obrami našich hlbín nás môžu obdariť s mimoriadne vzrušujúcimi okamihmi, na ktoré sa veľmi ťažko zabúda. Výsledky takýchto súbojov – v dôsledku veľkosti a vytrvalosti našich súperov – sú naozaj nevyspytateľné. Aj mne samému sa viackrát stalo, že v dôsledku vyššie spomenutých faktov či iných dôvodov, zo súboja, ako víťazi nakoniec vyšli  ryby. Našťastie, takýchto situácií bolo podstatne menej, ako takých, ktoré sa skončili mojím víťazstvom a to aj v prípade skutočne veľkých rýb.  Podobne ako väčšina úspešných sumčiarov, aj ja sám som toho názoru, že po úspešnom zaseknutí vytúženého dravca je účinné  preferovať tú taktiku, pri ktorej, rybu neznámej veľkosti začneme zdolávať radšej opatrnejšie, ako agresívne a tvrdo. S našim súperom sa zoznamujme radšej  postupne.  Je veľa fanatických zástancov Petrovho cechu, ktorí cielene vyhľadávajú stretnutia s kapitálnymi dravcami, nie náhodou, skrotenie vyše dvojmetrových sumcov je totiž naozaj obrovskou výzvou. Samozrejme, po zaseknutí kapitálneho sumca je možné preferovať aj silové zdolávanie, jedinou podmienkou je, aby naše náčinie – či už lovíme na plávanú, na ťažko alebo vábením – bolo dostatočne pevné.  Náčinia, ktoré sú dostatočné pevné, ba občas až extrémne pevné, sú dokonale  vyhovujúce pre spôsoby lovu, ktoré som pred niekoľkými riadkami vymenoval, vo väčšine prípadov totiž umožňujú silové zdolávanie, a to tak, že velenie počas trvania súboja bude v našich rukách. Ryby, pre ktoré je charakteristická mimoriadna vytrvalosť, bojovnosť a sila, môžeme tak skrotiť, v priebehu veľmi krátkeho času.

Výkonnosť prívlačovej zostavy je však častokrát úplne iná.

Prívlačovú zostavu – v záujme zachovania dostatočnej citlivosti, nahadzovacej vlastnosti, ovládateľnosti (vedenia) umelej nástrahy a taktiež ďalších iných činiteľov je možné zosilniť iba v určitom rozmedzí, hoci na úsekoch s výskytom kapitálnych sumcov, v súčasnosti, už aj  prívlačové zostavy môžu byť neuveriteľne pevné. O nečakanej, či skôr o ťažkej situácii môžeme hovoriť v tom prípade, keď kapitálneho sumca zasekneme s vyslovene ľahkou prívlačovou zostavou, hoci aj na stojatej a taktiež aj tečúcej vode sa častokrát  stáva, že do popredia sa dostávajú skôr jemnejšie zostavy. Častokrát som to zažil aj na vlastnej koži.  Či som už lovil zubáče s plastickými nástrahami na dne, alebo pomocou woblerov v blízkosti hladiny, neraz som zažil fúzaté, kapitálne  prekvapenie. Už niekoľko okamihov po zábere, či skôr po záseku je nám dokonale jasné, že šťastena nám dopriala skutočne veľkého sumca. Prút sa ohne do oblúka, brzda navijaka sa  rozplače, celé náčinie pracuje na hranici prasknutia a to už v prvých sekundách začínajúceho súboja. Čo môžeme spraviť v takýchto situáciách? Pokúsim sa v krátkosti zhrnúť, aká taktika nás môže úspešne dopraviť do cieľa. Podľa mojej mienky – hovorím to samozrejme na základe dlhoročných skúseností –  väčšinu súbojov je možné rozdeliť do dvoch fáz. Prvou  je tá, keď neskrotnú silu unikajúceho sumca je účelné skôr obslúžiť než ovládnuť, hoci náčinie, sa aj v tejto fáze môže postupne zaťažovať. Pri prvých,  skutočne nezadržateľných výpadoch ryby, je logické brzdu navijaka skôr povoliť než dotiahnuť, nakoľko väčšina kapitálnych sumcov, v týchto kritických minútach, s ľahkosťou môže pretrhnúť vlasec alebo šnúru. Aj sumce zaseknuté počas vláčenia v blízkosti  hladiny sa častokrát správajú tak, že jediným prudkým, či skôr nezadržateľným výpadom sa pokúsia vrátiť späť do bezpečnej hĺbky, ale charakteristicky, nesnažia sa pritom prekonať bohvie akú vzdialenosť. Svoje  náčinie – v prvých minútach stretnutia – sa snažím „doladiť“  k rytmu nastávajúceho súboja. Počiatočné minúty obsluhujem jemnejšie, od možného maxima stále opatrnejším odporom. Môžu to byť samozrejme mimoriadne dlhé minúty, ba dokonca aj desiatky minút. Zaujímavým spôsobom, viacero mojich sumcov zaseknutých na konci kamenného násypu, počas zdolávania nemali v úmysle opustiť pokojnú vodu v zálive.

Vďaka tomuto faktu, som mohol s dostatočnou trpezlivosťou očakávať, aby ich sila dochádzala v mojej blízkosti, vo vode  s vyhovujúcou hĺbkou. Po zaregistrovaní prvých vnímateľných znamení, ktoré svedčia o tom, že velenie môžem prebrať do svojich rúk, postupne, ale s citom  začnem pritvrdzovať. Je treba pod tým chápať aj postupné doťahovanie brzdy navijaka. Viem dobre, že viacerí sumčiari, súboj absolvujú s úplne dotiahnutou brzdou, ale po nadobudnutí dostatočnej praxe, považujem za účelnejšie – najmä na začiatku a vo finálnej fáze zdolávania – maticu brzdy občas opatrne povoliť. Najmä sumce zdolávané v hĺbkach sa omotávajú radi okolo vlasca či šnúry. Keď sa potom vymotajú, alebo vlasec či šnúru z nich stiahneme my sami,  na našom prúte sa môžu prejaviť také trhnutia – okorenené úplným povolením – ako keby sme zaseknutú rybu definitívne stratili. V  prípade navijakov s úplne dotiahnutou brzdou sa jednoducho zvýši možnosť pretrhnutia monofilu, poprípade pletenky. Nezabúdajme, že mimochodom neuveriteľne pevné splietané šnúry majú nulovú rozťažnosť. V dôsledku toho, zaseknuté sumce, svojim hadovitým pohybom, alebo charakteristickými údermi chvostovou plutvou, si môžu háčik vytrhnúť z papule sami. Keď sa náš zúriaci súper upokojí, poprípade jeho ťah sa spomalí, snažme sa ho dvíhať a viesť čoraz dlhším a ráznejším spôsobom.  V tejto fáze – najmä keď máme dočinenia so skutočne obrovským exemplárom – svoje náčinie môžeme zaťažiť na maximum.  Obrovským rozdielom je to, že – podľa našej intuície – zostavu teraz zaťažujeme my a nie – nevyspytateľne – sumec. Samozrejme, musíme pritom postupovať mimoriadne opatrne a nemali by sme zabudnúť ani na nečakané, náhle výpady ryby.

V prípade že zdolávame z brehu – najmä na riečnych úsekoch, kde brehy sú spevnené s kamenným násypom, myslime  taktiež aj na to, že zaseknuté kapitálne sumce, počas trvania súboja, sa silou mocou budú snažiť zostať v blízkosti dna. V týchto okamihoch, musíme urobiť všetko v záujme toho, aby sme náš vlasec či šnúru ochránili pred priamym kontaktom s väčšími  balvanmi, či inými prekážkami. Azda nemusím ani pripomínať, že stret monofilu či pletenky s mušľami obsypaných hrán väčších kameňov či potopených stromov môže viesť k okamžitému ukončeniu zdolávania.  Zdolávať teda musíme pod možným najstrmejším uhlom z úplného kraja kamenného násypu, podľa možnosti, s čo najvyššie zdvihnutým prútom.  Viackrát som to videl, ba dokonca, zažil som to aj na vlastnej koži, že na pohľad úplne vyčerpaný sumec, slobodu získal vďaka vlascu zachytenému medzi kamene. Až máme na to možnosť, aj z toho dôvodu je prednostné, najväčšie exempláre zdolávať z člna.  V tomto prípade totiž, vo väčšine situácií máme možnosť zaujať takú pozíciu, ktorá nám umožňuje dokonale kontrolovať smer ťahu ryby. Samozrejme, pokiaľ zaseknuté kapitálne sumce sú úplne pri sile, sú schopné čohokoľvek, až je prívlačová šnúra dostatočne pevná, môžu za sebou vliecť hoci aj naše plavidlo.

Za sumcom uloveným na stojatej vode s pomocou twistra, z veľkého gumeného člna, počas zdolávania som s plavil dobrú štvrťhodinu. Môj dunajský obor vážiaci viac ako 50kg, ma na hladine milovanej rieky vozil aspoň polhodinu. Tohto sumca, som zo začiatku držal jemnejšie a postupne som pritvrdzoval. Dokonale to znázorňovala aj moja prívlačovka, ktorá počas  celého súboja bola ohnutá do oblúka. Pravdupovediac, istý recept na správnu taktiku zdolávania ani neexistuje, každá jedna zaseknutá ryba sa totiž správa úplne ináč, hoci  aj v tomto prípade by bolo možné hovoriť o určitých charakteristických vlastnostiach. Jedno je isté, jemnejšiu zostavu by sme  v žiadnom prípade nemali preťažovať. Až nastane kritický okamih a šnúra sa pretrhne, či háčik sa zlomí alebo narovná, možno že prídeme o našu životnú rybu. Práve z toho dôvodu, po zaseknutí skutočne obrovských rýb, sa pokúšajme  zachovať si chladnú hlavu. V záujme úspechu sa snažme byť taktickí, trpezliví a šikovní. Stále majme na mysli, že kapitálny sumec, ktorý je pri sile, dokáže bojovať neuveriteľnou urputnosťou. Mali by sme sa teda riadiť podľa príslovia – „viac s rozumom ako hrubou silou“. A to dokonca aj v tých prípadoch, keď hladina adrenalínu sa naozaj zvýši a naše kolená sa podlomia…

Text a fotky: Károly Bokor