The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Kačica divá:(Anas platyrhynchos)

Kačica divá je druh patriaca do triedy vtákov, do radu husovitých (Anseriformes) a do čeľade kačicovitých (Anatidae).

Jedince zo skupiny kačice divej na vzhľad sú veľmi podobné. V pozadí je vidieť kačicu čiernu, kým v popredí je samička kačice divej.

Výskyt: Je rozšírená v celej Európe a na väčšine územia Ázie a severnej Ameriky. V Karpatskej kotline je najčastejší druh kačice divej. Je predkom kačice domácej. Jej túlavé jedince sa dostanú na mnoho miest, ako aj do Afriky a Strednej a Južnej Ameriky. Aj človek bol nápomocným pri zväčšovaní oblasti jej rozšírenia, nakoľko ju vysadzoval do východnej časti Spojených Štátov na Bermudské ostrovy do Austrálie a na územia Nového Zélandu a Novej Kaledónie. Odtiaľto sa tento druh počas migrácie dostal na veľa miest, a tak boli pozorované na viacerých ostrovoch Tichého oceánu. Navyše bola vysadzovaná  na viacero ostrovov južnej oblasti Francúzka, tak sa dostala aj na Kerguelen ostrovy a naďalej na Falklandské a Masquarie ostrovy. Poddruhy: V súčasnosti má iba dva poddruhy, lebo väčšina výskumníkov, vtákov ktoré boli prv označované ako jej poddruhy, v súčasnosti už označuje ako samostatné druhy.

V minulosti nasledovné druhy boli označované za poddruhy kačice divej:

Kačica čierna (Anas rubripes)

Kačica floridská (Anas fulvigula)

Kačica mexická (Anas diazi)

Kačica z ostrovov mariana  (Anas oustaleti)

Kačica laysanská (Anas laysanensis)

Kačica hawajská (Anas wyvilliana)

Povýšenie všetkých poddruhov do hodnosti samostatného druhu neprijíma (neuznáva) každý systém. Druhy žijúce na ostrovoch Tichého Oceánu sú väčšinou uznávané samostatnými druhmi, ale z pomedzi druhov žijúcich na Severno Americkom kontinente nepovažujú všetkých za samostatný druh. Samostatnosť druhu kačice čiernej väčšinou uznávajú, ale ostatné dva druhy sú podľa viacerých systémov považovaných za poddruhov kačice divej. V prípade že všetky poddruhy považujeme za samostatný druh, tak kačice divej ostávajú dva nasledovné poddruhy:

Kačica divá (Anas platyrhynchos) – na väčšine územia rozšírenia kačice divej žije tento poddruh.

Kačica divá Grönlandská (Anas platyrhynchos conboschas) – tento poddruh kačice divej sa vyskytuje výhradne iba na južnej časti Grönlandského ostova.

Ďalším poddruhom je považovaný udomácnený potomok kačice divej, kačica domáca. Táto je bez všetkých problémov skrížiteľná s kačicou divou. Medzi kačicami divými žijúcimi na mestských jazerách sa často vyskytujú hybridizované jedince s udomácnenými kačicami.

Vzhľad: Dĺžka tela 50-65 centimetrov, rozpätie krídel 81-98 centimetrov, hmotnosť 750-1450 gramov. Samička je skoro o štvrtinu menšia a ľahšia ako samček.

Zobák káčera je zelenkavo žltý, hlava zelená s kovovým leskom, okolo krku má biely golier, hruď má gaštanovohnedú, boky a brušná časť je svetlosivá. Horná časť tela od koreňa krku po stred chrbta a vonkajší povrch krídel je sivohnedá, od stredu chrbta modročierna až po chvost, ktorého bočné okraje tvoria kormidlové perie bielej farby. Na strede chvosta nosí 3-4 čierne, prehnuté tzv. káčerie perie. Vnútorné strany krídiel sú žltobiele.

Hore opísané sa vzťahujú iba na svadobné operenie samčeka, ktoré nosí približne od septembra do mája. Začiatkom leta káčer vyzlečie ozdobné perie a oblečie skromnejšie oblečenie podobné samičkinmu. Krídla a chvostové perie ostávajú zväčša v pôvodnej farbe, avšak ostatné časti tela dostávajú sivohnedú mierne červenkastú farbu, ktorú zdobia menšie a väčšie škvrny.

Ich biely golier sa stratí, avšak na hlave sa im objavy očný pás a čierne temeno hlavy podobné ako u samičky. Nezasvätený pozorovateľ ich v tomto období ľahko pomýli so samičkami, hoci sem-tam sa vyrážajúce sivé, brušné perie, čierny chvost, výrazný biely okraj chvosta od sfarbenia krku a tela (podobné svadobnému opereniu) výrazne sa odlišujúce sfarbenie hrude ale hlavne farbu nemeniaci zelenožltý zobák ich okamžite  prezrádza.

Vonkajšia pokrývka samičky má typické kamuflážne sfarbenie, ktorá slúži k tomu aby na hniezde sediaceho vtáka ukryla pred zrakom nepriateľov. Jej celé telo má hnedú základnú farbu, ktorú spestrujú nepravidelné čierne bodky a škvrny rôznych veľkosti. Rozloženie malých bodiek je na hlave najhustejšie, na hrudi sú väčšie a zriedkavejšie, a smerom k zadnej časti tela sa zväčšujú do väčších škvŕn, ktoré sú pozorovateľné hlavne na väčších periach zakrývajúcich krídla v pokojnej polohe. Na temene hlavy sa nachádza jeden až po stred krku sa tiahnuci čierny pás, taktiež v oblasti očí sa nachádza tenký čierny pás tzv. očný pás.

Zobák je žltohnedý s menšími a väčšími fialovo čiernymi škvrnami. Kormidlové perie aj u samičky sú svetlé ale menej výrazné ako u káčera. Jej krídla podobne ako u samčeka sú z vonkajšej strany hnedosivé z vnútra žltobiele. Na vonkajšej strane krídiel v strednej časti u obidvoch pohlaví sa nachádza lesklé krídlové zrkadlo modrej farby, ktoré lemujú z obidvoch strán biele pásy. Nohy s plávacími blanami sú jednotne oranžovej farby.

Základná farba kačičiek je zelenožltá, chrbát a temeno hlavy čierny, podobne ako ich matky aj oni majú očný pás, zobák a nohy sú fialovo čierne. Toto sfarbenie ich výborne ukryje na príbrežnej bahnitej pôde, v trstine a v tieni hustej spleti vodného rastlinstva. Jemné páperie si ponechávajú približne dva týždne, potom sa pomaly začne objavovať (vyrážať) perie, najprv na bokoch pod krídlami a na brušnej časti, potom na chrbte, chvoste a na hlave. Perie sa naposledy vyvinie na krídlach. Oblečenie mladých kačičiek je skoro verná kúpia operenia ich matky. Operenie samičiek sa už veľmi ani nemení, iba nohy a zobák dostanú podobnú farbu ako majú staršie samičky. Sfarbenie káčerov sa ale pekne pomaly začne blednúť. Chrbát, chvost, prsia sa začnú stmievať, boky a brucho sivieť na hlave sa im objavia prvé zelené perie potom do konca leta, začiatku jesene prebehne úplne pŕchnutie a oblečú si prvé svadobné perie, ktoré je v tom čase najpestrofarebnejšie ( operenie starších káčerov totiž z roka na rok stráca zo svojho lesku)

Spôsob života: jej potrava je rôznorodá, konzumuje hlavne semená, časti rastlín, bezstavovce, drobné ryby a žubrienky. Nedokáže sa pod vodu úplne ponoriť preto zadná časť vtáka vyčnieva z vody. Jedna časť populácie prezimuje druha je sťahovavá. Je poľovatelná vodná zver. Najstaršia kačica divá žila 29 rokov.

Rozmnožovanie: Pohlavne dospieva v prvom roku života. V miestach na hniezdenie nie je prieberčivá, svoje hniezdo vyhotovené z časti rastlín a páperia ukladá na zem. Častokrát už začiatkom marca začne hniezdiť a samička znáša 9-13 vajec, na ktorých sedí 22-28 dní. Vajíčka sú zelenkavej farby.