The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

V zime, s gumami

Keď sa pobrežné lesy začnú obliekať do pestrofarebných rúch, na hladine našich riek sa objavia divé kačky a zo stromov následne popadajú lístia, v mojom vnútri sa prebúdza zvláštne brnenie a  vzrušenie. Vtedy totiž prichádza to pravé obdobie lovu zubáčov pomocou plastických nástrah, na dverách klope zima. Naše osvedčené woblery pomaly odkladáme na zimný spánok, hoci modely, ktoré pracujú vo väčších hĺbkach, nás aj v tomto období môžu obdariť s peknými úlovkami. Avšak strata twistra na ťažších miestach medzi prekážkami, je menej boľavá ako drahších woblerov, a tak počas zimných lovov zubáčov v hlbších vodách, keď umelé nástrahy sú vedené v tesnej blízkosti dna, hlavnú úlohu preberajú rôzne plastické imitácie. Woblery používam iba občas, na dobre známych a menej ťažkých tratiach.

Moja éra vláčenia pomocou plastických nástrah sa začala dosť dávno, no napriek tomu, do dnešného dňa je pre mňa stále novou výzvou a samozrejme aj obrovským vzrušením. Stále rád zdôrazňujem, že to nie je žiadna veľká čertovina, a to hneď z dvoch príčin. Je tomu tak v prvom rade z toho dôvodu, lebo naozaj nie je ťažké si osvojiť  techniky vláčenia pomocou týchto nástrah, no a po druhé, je to skutočne účinná metóda. Teraz, niekoľko dní pred Vianocami, sa mi na Dunaji opäť podarilo uloviť dvoch zubáčov. Aj práve z toho dôvodu by som vás chcel povzbudiť na ničím neporovnateľné zimné potulky. Na úplných začiatkoch sa určite oplatí podrobne si preštudovať základy samotnej techniky, a pokúsiť sa uposlúchnuť rady skúsenejších prívlačiarov. Prvým krokom je účelné si zaobstarať základný arzenál plastických telíčok a vyhovujúcich jigových hlavičiek.  Medzi gumami nech je niekoľko kusov bielych a žltých modelov, ale samozrejme aj zopár farebnejších prevedení, no a čo sa týka jigových hlavičiek, v našej krabici by sme mali mať rôzne veľké háčiky s rôzne ťažkými olovenými záťažami. Správne nastraženie plastického telíčka by taktiež nemalo predstavovať žiadny problém.

Twistre pripravené na lov, je účelné pred nahodením vyskúšať v plytkej, priezračnej vode, aby sme odhalili ich prípadný nepravidelný chod. Jemný základný materiál je mimoriadne dôležitým kritériom aj v prípade gumených rybiek. Plastické nástrahy v tvare rybiek, teda klasické gumené rybky, taktiež môžu byť veľmi účinné. Zo začiatku, aj z týchto bude postačujúca, skromnejšia základná sada. Čo sa týka  farebných prevedení gumených rybiek, je to aspoň tak dôležitým kritériom ako pri výbere twistrov, a určite by bolo prednostné si zaobstarať aj rôzne veľké modely. Za najdôležitejšiu vlastnosť, by som aj v tomto prípade označil čo najlákavejší pohyb, teda správny chod nástrahy. Dostatočne dráždivý, kmitavý pohyb chvostovej časti tzv. kopyta, je základom imitovania ranenej rybky. V záujme toho, počas prípravy  nástrahy musíme klásť obrovský dôraz na správne nastraženie gumenej rybky, aby sme počas vedenia dosiahli, čo najdráždivejší pohyb. V prípade, že hrot háčika vyvedieme príliš vzadu t.j. v blízkosti kopyta, chod gumenej rybky bude ťarbavý a pre dravce menej dráždivý. To znamená, že vyhovujúca dĺžka ramienka jigového háčika si vyžaduje zvýšenú pozornosť. No a v prípade, že útočiaci dravec opakovane odtrháva chvostovú časť nástrahy, je to pre nás jednoznačným znamením toho, že háčik je vyvedení príliš blízko k hlavovej časti gumenej rybky resp. twistra. Po zostavení gumenej rybky je nesmierne dôležité, aby sme sa presvedčili o jej správnom chode.

Priznám sa úprimne, dlhé roky dozadu, som aj ja sám mal isté výhrady voči vláčeniu s plastickými nástrahami. Jednoducho som nedokázal veriť v účinnosti rôznych plastických imitácií, avšak skoro okamžité tvrdé zábery zubáčov ma veľmi rýchlo presvedčili. Strieborné rytieri našich vôd, rovnako spoľahlivo útočili aj na twistre, aj na gumené rybky. S odstupom času dokonca, sme už do našich karabíniek bez problémov zapínali plastické imitácie tých najrôznejších tvarov. Podstatou bolo stále to, aby plastické telíčko imitujúce potravu, aj pri najpomalšom tempe plávala, čo najhodnovernejšie z nášho hľadiska, čo najdráždivejšie. Výsledky začali prichádzať na všetky možné a občas aj nemožné  prevedenia a už  čoskoro nás trápila iba jedná jediná, avšak o to zložitejšia otázka, menovite to: aká forma resp. tvar nástrahy môže byť najúčinnejšia? Samozrejme, po nadobudnutí dostatočných skúseností, prívlačiar už inštinktívne tuší, aké nástrahy by mal použiť za práve daných okolností.

Je skoro stopercente isté, že po prežití prvých dobrodružstiev a po ulovení prvých rýb, si určite obľúbime aj toto odvetvie vláčenia. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade, práve z toho dôvodu som sa rozhodol navštíviť moju milovanú rieku pred niekoľkými dňami, aby som na svojich obľúbených stanovištiach absolvoval prvé tohtoročné, ozajstné zimné vláčenie s plastickými nástrahami…

Prosím si teplý čaj do svojej termosky – vravel som manželke po chutnom obede, a keď bol čajíček hotový, bez váhania som vyrazil. Ortuť teplomera ukazovala tvrdé mínusy, niet teda divu, že som ledva dokázal rozmotať uzol na lane, o ktoré som  mal priviazaný môj starý dobrý čln, no nakoniec sa predsa len rozbzučal motor, ktorý taktiež pokrývala námraza. Môj Dunaj – kochal som sa krásou milovanej rieky spiacej zimným spánkom. V okolí prístavu panovalo nerušené ticho, aj vodné vtáky mlčali. Chvíľku som uvažoval a následne som vyštartoval v smere úsekov, o ktorých som sa nazdával, že by mohli byť najsľubnejšie. Pri starých potopených stromoch som inštinktívne  ubral plyn, ale napriek tomu, že ma v minulosti obdarili s prekrásnymi úlovkami, chytať som začal na úplne inom mieste. Plavil som sa pomalým tempom, nakoľko decembrový vzduch bol poriadne štipľavý, neskôr som však predsa len potiahol plynovú páčku. Kiežby som to nespravil, moja teplučká čiapka totiž, behom jediného okamihu odletela do vody. Čiapka sa našťastie neponorila, a tak som sa rýchle otočil, aby som ju „zachránil“, ale  napriek úspešnému zásahu, som popoludňajšie hodiny strávil s holou hlavou. Nevadí, veď „dobre“ znášam chlad – pomyslel som si a následne som otvoril jednu zo svojich krabíc s plastickými nástrahami. V krabičke som narazil na „poriadny neporiadok“, no napriek tomu som predsa len zostavil prvú plastickú nástrahu. Čaro prvých nahodení – pomyslel som si, a čuduj sa svetu, opäť mi to vyšlo. Vláčil som možno desať minút, keď po ozajstnom tvrdom zábere sa dostavil môj prvý zimný hosť. Tak, márne som už neprišiel a mám postarané aj o zážitok – konštatoval som s radosťou, a pokúšal som sa zvečniť, odhadom poldruha kilogramov ťažkého dunajského dravca.

Krajší deň  by som si nemohol ani želať – tešil som sa v duchu, a spokojne som si zohrieval svoje premrznuté ruky, dychom. Napil som sa  teplého čaju, počúval som prichádzajúce divé husi a opäť som nahodil  svoju úspešnú nástrahu. Na tomto mieste som však, na ďalšieho zubáča už nenarazil, hoci záber som očakával v každom okamihu a maximálne som sa sústredil na chod svojej gumenej rybky. Nepoznám nič  vzrušujúcejšieho, ako záber prichádzajúci na pomaly tancujúcu gumenú rybku, pravda útok dravca na wobler, človeka taktiež dokáže poriadne vyľakať. Po uplynutí niekoľkých minút, som svoje plavidlo nechal uniesť prúdom o čosi nižšie, a vo vláčení som pokračoval na novom mieste. Tanec mojej plastickej rybky však, ani v týchto miestach nedokázal zlákať žiadneho striehnuceho zbojníka. Po troch alebo štyroch nahodeniach som opäť zdvihol svoju kotvu, a presunul sa na ďalšie sľubne vyzerajúce stanovište. Pomaly sa už stmievalo, keď gumená rybka – po poriadne dlhom hode – opäť dopadla na hladinu zimného Dunaja. Po prvých metroch som zaregistroval menšiu prekážku, cez ktorú som ale úspešne previedol svojho gumkáčika. Gumenú rybku som následne nechal klesnúť na dno, aby som ju po krátkej prestávke, opäť oživil so špičkou prívlačovky. V tom sa, ale kontakt s nástrahou nečakane prerušil, ako keby ju z konca šnúry niekto odstrihol. Okamžite mi bolo jasné, čo sa to deje, a bleskurýchle som začal točiť s kľučkou navijaka. Po niekoľkých metroch som skutočne „dobehol“ hmotnosť, ktorá doposiaľ plávala mojím smerom. Bez váhania som zasekol, pričom ryba aj naďalej unikala tým istým smerom, ako po uchopení nástrahy. Moje srdce sa rozbúšilo, na konci náčinia som totiž cítil stály kontakt. Vtom sa, ale spamätal aj zubáč a už nechcel plávať mojím smerom. Otočil sa a prudko vyrazil do stredu koryta, pružný prút ho však zastavil. Zubatý bojovník sa ale nevzdával a podnikol ďalší výpad, tentoraz smerom ku dnu.

Napriek ľadovej vode bol mimoriadne vytrvalým súperom, o čosi neskôr som ho však, už bez problémov zdvihol do člna. Spokojne som si vydýchol. Teraz som už vôbec nevnímal chlad, a to ani bez mojej obľúbenej pokrývky hlavy. Úprimne povedané, so zimou som nemal žiadny problém. Ba dokonca, počas rýchleho fotenia úlovkov som nedokázal myslieť na nič iné, iba na to, že zimné vláčenia sú v skutočnosti mimoriadne krásne. Zdalo sa mi, že to isté kričia divé husi preletujúce ponad mojou hlavou.

Text a fotky: Károly Bokor