The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Vláčenie s plastickými nástrahami

Opäť sme na začiatku ďalšej zimnej prívlačovej sezóny. Podľa našich skúseností, poniektoré  dravce  v chladnej vode, na plastické nástrahy útočia s oveľa väčšou aktivitou ako doteraz.  Vláčenia pomocou plastických nástrah

počas najchladnejšieho ročného obdobia, vytrvalých lovcov zubáčov  ale taktiež aj šťúk môžu obdariť mimoriadne peknými úlovkami. Môže tomu tak byť, hneď z niekoľkých dôvodov. Asi najpodstatnejšou príčinou je pravdepodobne to, že v prirodzenom prostredí našich dravcov je podstatne menej drobných rýb ako počas ostatných ročných období. Samozrejme, menšie rybky aj naďalej ostávajú žiť v danom revíri, avšak v studenej vode sa stiahnu do hlbších partií a takto nahromadené vyčkávajú na príchod jarného oteplenia. Vďaka tomuto faktu, sú naše šance na záber výrazne väčšie, plastická nástraha totiž oveľa skôr upúta pozornosť dravca pátrajúceho po možnej koristi. Kvôli nedostatku prirodzenej potravy, dravé ryby môžu aj hladovať a tak niet divu, že ich ostražitosť slabne a spoľahlivo atakujú nami ponúknuté umelé nástrahy. Práve vtedy nastáva naša chvíľa! Dravce síce môžu nasledovať drobné rybky na ich zimoviská, avšak charakteristické je skôr to, že zostávajú v blízkosti svojich jesenných stanovíšť. Je tomu tak najmä v prípade zubáčov. Na našich stojatých a tečúcich vodách teda práve v tomto období funguje najlepšie vláčenie, a práve za takýchto podmienok by sme sa mali snažiť ponúknuť plastické nástrahy, čo  najúčinnejším resp. najdráždivejším spôsobom. Samozrejme dobre viem, že to vôbec nie je tak jednoduché, veď už výber samotných nástrah nás dokáže postaviť pred poriadne ťažký hlavolam. „Akej farby a akej veľkosti by mala byť použitá plastická nástraha?“ – pýtame sa častokrát našich kolegov a aj sami seba. Naše dlhoročné skúsenosti a poznatky sa občas veľmi ľahko vyvrátia  a darmo by sme hľadali logické vysvetlenia tam, kde ľudská logika práve končí. Existujú síce pomerne isté tipy a drobné triky,  ktoré človeka môžu dopomôcť k záberu, ale žiadna nástraha nemôže byť stopercentne účinná. Vo svetle toho všetkého, by som sa chcel s vami podeliť o pár „účinných“ myšlienok, ktoré potom môžete zúročiť v praxi, pri love zubáčov. Kvôli skúsenostiam je však potrebné, aby som pripomenul zopár aj spomedzi svojich dávnejších prívlačových potuliek.

Zimné vláčenie pomocou plastických nástrah sa začalo tak, že som práve nemal nástrahové rybky, zubáče však boli pri chuti, a ja som strašne túžil vyskúšať svoje šťastie. V tom som si spomenul na svoj skromný arzenál plastických nástrah, a keďže som nemal čo stratiť, pustil som sa do prečesávania rieky. Keď som v plytkej vode uvidel dráždivý pohyb kopyta, okamžite som vedel, že je to láska na prvý pohľad. S rôznymi woblermi som už mal odchytaných dobrých pár hodín, ale  s plastickými nástrahami som ešte nemal žiadne skúsenosti. Napriek tomu, som na našom okolí bol určite medzi prvými, ktorý počas svojich potuliek začali používať tieto plastické imitácie. Do karabínky na konci vlasca som zavesil stredne veľkú bielu gumenú rybku, a rieku som začal prečesávať na najsľubnejších miestach. Nahadzoval som z brehu, a svoju nástrahu som sa snažil viesť v blízkosti zlomov na dne koryta. Svojho prvého nezabudnuteľného dravca som ulovil pomocou tejto bielej gumenej rybky. Napriek tomu, že som v tom čase ešte používal monofilné vlasce, záber od tohto zubáča bol mimoriadne razantný, a aj bez záseku zostal visieť na háčiku. Do dnešného dňa som nezabudol na vtedajší zážitok zo zdolávania, ani na nádherného zubáča, ktorý bol mojím prvým dravcom uloveným pomocou plastickej nástrahy. S trasúcimi sa rukami som vyslobodil háčik z papule strieborného rytiera a kocky boli hodené. Oklamať dravé ryby pomocou všelijakých umelých napodobnenín v tých časoch  ešte vôbec nebolo také problematické, avšak s odstupom času sa všetko zmenilo. Dravce sa stali obozretnejšími a darmo sme mali v našich arzenáloch plastických nástrah doslova nepreberné množstvo gumených rybiek a rôznych napodobnenín, uloviť rybu bolo čoraz ťažšou úlohou. Pri výbere umelej nástrahy, som za najpodstatnejšie kritérium stále považoval ľahkú ovládateľnosť jemného plastického telíčka. Čím je pohyb gumenej imitácie hodnovernejší, tým ľahšie vyprovokujeme dravca k útoku. Keď sú zubáče pri chuti, vôbec nie sú prieberčiví a bez problémov napádajú menšie aj väčšie sústa. Počas lovu týchto nádherných dravcov, uprednostňujem skôr väčšie plastické nástrahy, sú však situácie, keď menšie, štíhlejšie prevedenia sú oveľa účinnejšie, ako ktorékoľvek väčšie osvedčené modely. Napriek tomu, charakteristické je to, že na väčšiu gumenú nástrahu skôr ulovíme statnejšieho dravca ako na menšiu.  Spomedzi množstva príkladov, o najpamätnejší by som sa s vami teraz  veľmi rád podelil. Môj priateľ István, na svojom osvedčenom mieste prechytal celé odpoludnie. Sedeli sme vedľa neho s kamerou, chceli sme totiž natočiť skvelú akciu. Na štandardne veľké „gumkáče“ však do zotmenia neprichádzal žiadny záber. Keď to kvôli prichádzajúcemu zotmeniu vzdal, požiadal som ho, aby mi požičal svoju výbavu. Do karabínky som zavesil väčšiu, skoro 20 cm dlhú gumenú rybku, ktorú som  nahodil na dôkladne prečesané miesto. Ledva som stihol nadvihnúť špičku prívlačovky a pootočiť kľučku navijaka, okamžite som pocítil razantný úder a… výsledkom bol prekrásny, kapitálny zubáč. Je pravdepodobné, že striehnuci dravec väčšiu „mastnejšiu“ korisť už nechcel vynechať. Mimochodom, úspešná gumená rybka bola žltej farby, ale žlté plastické nástrahy používal aj môj priateľ, a ešte minútu predo mnou prečesával ten istý úsek, z ktorého som ulovil tohto prekrásneho dravca. Jedine vo veľkosti  použitých nástrah bol výraznejší rozdiel. Na väčšie 15 – 17 cm dlhé gumené rybky sme pravidelne chytali veľké, ba občas aj kapitálne zubáče.

Samozrejme, popri vyhovujúcej veľkosti existuje ešte ďalšie, nemenej dôležité kritérium týkajúce sa účinnosti nástrahy, a to ich správanie sa počas vedenia. Nie náhodou je jemnosť materiálov použitých pri výrobe plastických nástrah toľkokrát zvýrazňovaná. Účinnosť plastických nástrah spočíva v tom, že počas vedenia dokážu dokonale imitovať drobnú rybku, a v dravej rybe vyvolávať ilúziu unikajúcej koristi.  V prípad, že naša nástraha počas vedenia imituje ranenú rybku – líši sa od ostatných rybiek unikajúcich pred dravcom – ešte viac upúta pozornosť zubáčov. Najdôležitejším poslaním dravých rýb je totiž práve to, aby ulovili ranené alebo slabé drobné rybky, ktoré sú najmenej  životaschopné.  Našťastie, riadia sa inštinktom, a častokrát zaútočia aj na naše nástrahy. S kvalitnými plastickými nástrahami je veľmi ľahké imitovať unikajúcu alebo ranenú rybku. Ďalšou vynikajúcou techniku je prerušované vedenie plastickej nástrahy, keď gumenú rybku alebo twister, po nadvihnutí necháme „bezmocne“ klesnúť ku dnu. Takto vedenú nástrahu, ani zubáče, ani šťuky určite nenechajú bez povšimnutia. Pre túto techniku sú najviac vyhovujúce asi twistre. Keď ich v čistej, priezračnej vode necháme pomaly klesať, vidíme, že ich chvostová časť doslova ožije, a púšťa sa do nádherného špirálovitého tanca. V takýchto okamihov – samozrejme najmä v blízkosti dna – môžeme očakávať útok zubáča. Dalo by sa povedať, že prvé takéto ryby – spolu s ďalšími privlačiarmi – som ulovil iba náhodne. Zábery na klesajúcu nástrahu od prvých takýchto úlovkov prišli tak nečakane, že mi od prekvapenia skoro vypadol prút z ruky.

V ten deň ako obvykle, som sa opäť chystal vláčiť na rieke. Chytal som na takom úseku, kde dno bolo pomerne členité, a to dokonca aj na plytších miestach. Na to, aby sme nástrahu dostali na vyhovujúce miesto boli potrebné poriadne dlhé hody, ale zábery prichádzali iba z tesnej blízkosti zlomov. Nasledovalo teda prvé nahodenie, s radosťou som konštatoval, že môj twister dopadol presne na vyhliadnuté miesto nad zlomom. Okamžite som preklopil preklápač navijaka, a s napnutou šnúrou som kontroloval pohyb klesajúcej nástrahy. Ešte predtým než dopadla na dno, som v rukách pocítil poriadne tvrdý úder. Záber prišiel tak nečakane a bol taký prudký, že som skoro nestihol zareagovať, ale nakoniec som sa predsa len spamätal, a tvrdo som zasekol. Taký istý prudký bol aj ďalší záber, ktorý prišiel o čosi neskôr. Moja druhá ryba bojovala rovnako tvrdo ako prvá. Trvalo dobrých pár minút až som ju dostal do pobrežnej, plytkej vody. Bol to nádherný zubáč, ktorý počas súboja využíval aj silu toku, hoci takéto kapitálne jedince už dokážu byť veľmi vážnymi súpermi. Keď už ležal rovno pred mojimi nohami šnúra sa povolila, a jigový háčik doslova vyletel z papule kapitálneho dravca. Hoci som ho chcel schmatnúť, bol rýchlejší ako ja. Kým som prút prehodil z pravej ruky do ľavej, a zohol som sa k svojmu protivníkovi, stihol zabrať mohutnou chvostovou plutvou a behom jediného okamihu zmizol v hlbinách. Takto som dostal dva rýchle zábery behom niekoľkých minút na klesajúcu nástrahu. Príhoda je pamätná najmä vďaka okolnostiam, za ktorých som prišiel o zaseknutého kapitálneho dravca, a taktiež aj vďaka neuveriteľne rýchlym záberom. Neskôr , s odstupom času som ešte zažil zopár takýchto nečakaných záberov, ktoré sa dostavili v poslednej fáze klesania nástrahy. Možno práve takto vznikla táto technika vedenia nástrahy, počas ktorej sme rôzne plastické imitácie oživovali takým spôsobom, že po nahodení sme ich nechali klesnúť na dno, následne nadvihli do vodného stĺpca, a opäť nechali bezmocne klesnúť. Zistili sme totiž, že aj v tejto fáze môžeme očakávať útok dravej ryby. Počas svojich prívlačových výprav – nech sa konali na domácich alebo zahraničných revíroch, či už z brehu alebo z plavidla, nikdy som nezabudol použiť tento drobný trik. Jedno je isté: V zimnom období je účelné oživovať plastické nástrahy takým spôsobom, aby čím hodnovernejšie imitovali ranenú rybku, vláčenie môže byť s ich pomocou takto ešte úspešnejšie.

Text a fotky: Károly Bokor