The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Zhovorčivé kapre – II. časť

 

Pred mesiacom sme vám priniesli prvú časť pobrežného rozhovoru, v ktorom Keith Jones navštívil členov družstva Nash Tackle. Svetoznáme osobnosti kaprárskej scény  Kevin Nash, Sean Leverett a Jon Mcalister sa opäť zišli, aby s Keithom Jonesom rozoberali ďalšie, mimoriadne zaujímavé otázky týkajúce sa doterajších skúseností, nových možností v rámci kapráriny a samozrejme aj samotných rýb.

Keith Jones: Prednedávnom som počas testovania novej nástrahy zistil, že si nikdy nemôžeme byť istí tým, čo sa vlastne deje pod hladinou.

Chytal som na dva prúty. Miesto na ľavej strane som zakrmoval už s osvedčenými guličkami príchute Scopex Squid – môj tajný favorit – kým ľavé lovné miesto s testovanou novinkou. Pri výrobe nových guličiek som použil červenú farbu, vďaka ktorej som ich dokázal odlíšiť od boilies Scopex Squid, ktoré sú hnedej farby. V priebehu rána som ulovil 5 rýb, pričom každá jedna sa nechala zlákať na novú, červenú nástrahu, avšak v prechovávacej  sieťke, som po každej jednej rybe objavil aj zvyšky už spomenutých, hnedých guličiek. To znamená, že kapre ktoré som ulovil, navštívili aj moje druhé kŕmne miesto, ale osudovou sa im stala testovaná novinka. V prípade, že by nové boilies neboli zafarbené na červeno, nikdy by som neprišiel na toto zaujímavé zistenie.

Obsah  kaprového vaku je mimoriadne zhovorčivý

Kevin Nash

Sean a Jon

Kevin Nash: Boilies príchute  Scopex Squid by som označil, za mimoriadne populárnu nástrahu. V prípade, že  kaprárom na danej vode už dopomohli k množstvu úlovkov, ryby síce navštívia kŕmne miesto a zožerú ponúknuté pochúťky, ale ich prístup k tejto príchuti – ktorú považujú za zdroj nebezpečenstva – bude oveľa opatrnejší. Testovaná  novinka však bola úplne odlišná z čoho vyplýva, že kapre tieto guličky prijímali s oveľa väčšou dôverou.

Sean Leverett:  Niečo podobné  som zažil počas rybačky, keď som ulovil kapra menom Hendrix. Táto  povestná ryba, v priebehu poobedňajších hodín, sa na hladine ukázala trikrát, a to zakaždým nad mojím ľavým kŕmnym miestom, na ktorom som ako doplnkové krmivo,  popri boilies použil javorové semená a ľadník.

Napriek tomu, záber od Herdrixa prišiel z miesta, na ktorom som ako návnadu použil výhradne boilies, a bolo podstatne ďalej od partiklového vnadenia. Popritom všetkom, ráno keď sme pred fotením otvorili kaprový vak, zistili sme, že je plný drobného partiklu.

K. N.: Keď máme to šťastie, kapre sledovať počas prijímania potravy, budeme vidieť, že ryby  priplávajú na kŕmne miesto, vezmú si zopár návnad, odplávajú a po určitom čase sa opäť vrátia k prestretému stolu. To znamená, že sa neustále presúvajú a nezdržiavajú sa dlhšie na jednom mieste.

S. L.:,  Tvoje slová môžem jednoznačne potvrdiť, bol som toho svedkom na jazere  Cleverly, keď som ulovil kapra zvaného  Cocoa. Rybu som pozoroval počas celého dna. Videl som ako sa neustále  vracia na dobre viditeľné miesto neďaleko od brehu. Využil som príležitosť, svoju nástrahu som opatrne nahodil na spomenuté miesto a čoskoro som zasekol oklamaného kapra.

K. N.: Áno, bola to naozaj skvelá práca! Ďalšou charakteristickou vecou je to, keď sa kapre správajú ako škrečkovia. Videli ste už niekedy  niečo také? Ryba pripláva na kŕmne miesto, zoberie nástrahu, ktorú odvezie do bezpečia, položí ju a vráti sa po ďalšiu pochúťku. Správa sa presne tak, ako keby chcela  schovať získanú potravu. Bol som toho svedkom aj na jazere Church: videl som tam kapra, ktorý do plytkej, riasami zarastenej časti jazera  priplával s niekoľkými guličkami boilies, ktoré položil do akého si úkrytu. Neskôr som sa vrátil a videl som, že po guličkách už niet ani chýru ani slychu. Nedokážem myslieť na nič iné, iba na to, že kapor sa vrátil a zožral nahromadené guličky. Vyzerá to tak, ako keby kapre pociťovali  nebezpečenstvo, a potravu sa snažia dostať na bezpečné miesto, kde sa môžu nerušené nažrať.

Jon McAlister: Raz, na jazere  Railway,  som spomedzi konárov stromu pozoroval dvoch  kaprov zvaných  „The Leather“ (Koža) a „Italian“ (Talian) . „Koža“ priplávala k brehu, zobrala si  nástrahu, otočila sa a odplávala asi na 40 m od brehu.  „Talian“ robil presne to isté. Zdalo sa mi, že vidím dokonale zohratú dvojicu priamo počas práce. Nevidel som síce, čo robia neskôr s ukoristenou návnadou, ale ich  správanie bolo veľmi typické.

Ďalšia príhoda je ešte zaujímavejšia! Keď som ulovil kapra menom  Nothern Linear, a taktiež  Amphibiant (obojživelník),  z môjho signalizátora  sa ozvalo nesmelé pípnutie a na hladine sa otočila obrovská ryba. Nasledovalo niekoľkominútové ticho a situácia sa zopakovala, ale tentoraz, sa na hladine ukázala menšia ryba. Celá situácia sa zopakovala ešte niekoľkokrát: Nečakane sa dostavil záber a ulovil som Lineara, ale vedel som, že moje kŕmne miesto navštívila aj ďalšia, oveľa väčšia ryba. Po istom čase sa zastavil pri mne ďalší rybár, ktorý chcel vedieť ako dlho tu ešte zostaneme, nakoľko plánoval chytať práve z tohto miesta. Odvetil som mu, že odídem až keď ulovím Amphibianta. Vedel som, že tento obrovský kapor už čoskoro bude môj. Nevidel som, ale veľmi dobre som počul, čo sa deje pod rúškom tmy. Odohrávalo sa presne to isté ako na jazere Railway. O polhodiny neskôr, som do podberáka priviedol „obojživelníka“.

Výsledkom malej úpravy je obrovská zmena

Kombinovaný nadväzec s použitím šnúrky  Triggalink uloví aj tie najprefíkanejšie kapre.

S. L.: Aj ja som už zažil podobnú situáciu. Raz ráno som vyliezol na strom, aby som videl, čo nechali ryby na kŕmnom mieste. Kapre zožrali skoro každú jednu pochúťku, ale nástraha zostala nedotknutá, a ležala presne v tej istej pozícii, ako som ju večer položil.

K. N.: Chytali si v strede čistinky?

S. L.: Zabrodil som do vody a svoju montáž som spustil na okraj vodného rastlinstva. Používal som bezpečnostný záves Safety Lead Clip, asi 70 g ťažké olovo a 35 cm dlhý nadväzec. Chytal som presne tak ako obvykle, ale nech som robil čokoľvek, nedokázal som vyprovokovať záber.

K. J.: Ako riešiteľ situácie keď tušíte, že ryby jednoznačne navštívili vaše kŕmne miesto, ale nedokážete ich zaseknúť?

K. N.: Úprava dĺžky nadväzca – či už skrátenie alebo predlženie – je zvyčajne vyhovujúcim riešením. Občas stačí ubrať alebo pridať iba jediný cm, veď aj drobná úprava môže priniesť veľký rozdiel. Takto sa zrodil nápad montáže Tube-Rig. Každý z nás vie, že kapre pravidelne vyfukujú nasatú nástrahu, samozrejme spolu s háčikom. Keď vytiahneme takto upravený nadväzec a vidíme, že hadička je posunutá až k uzlu na ramienku háčika, môžeme si byť stopercentne istí, že ryby jednoznačne navštívili naše kŕmne miesto – iba, že doteraz stále mali šťastie. Jedno je isté, keby sme chytali dnes v noci, určite by som použil nadväzec vyrobený zo šnúrky Triggalink, veď ako som už spomenul, dokáže zaseknúť aj tie najopatrnejšie ryby.

J. M.: Ťažké olovo v kombinácii s kratším nadväzcom môže byť mimoriadne účinnou zbraňou. Keď som chytal na jazere Wraysbury, objavil som jednu  prekrásnu čistinku. Raz večer, som sa pomocou člna rozhodol prekontrolovať  kŕmne miesto a vidím, že  moja nástraha je nedotknutá, ale  jej okolie je dokonale vyčistené. Vedel som, že kapre jednoznačne navštívili prestretý stôl, ale akoby zázrakom, sa nebezpečenstvu predsa len dokázali  vyhnúť. Vrátil som sa, začal som zakrmovať a v tom som uvidel, ako obrovský kapor  menom „Plug“ vyplával  spomedzi rastlín a okamžite sa vrhol na klesajúce maškrty. Našťastie, ryba ma neuvidela!  Pomaly som spustil koncovú montáž , a olovo som pomocou rúčky podberáka zatlačil do bahna. Asi po hodine sa dostavil záber. Kapra som síce počas zdolávania stratil, ale môj plán bol dokonalý.

K. J.: Vráťme sa späť k myšlienke podľa ktorej, kapre častokrát vyfukujú nasatú potravu: ako dlho nechávate nástrahu na kŕmnom mieste po nahodení resp. zavezení? Ako často kontrolujete ponúknutú nástrahu? Aké znamenia svedčia o tom, že kapre určite navštívili kŕmne miesto, ale vyhli sa nebezpečenstvu?

Kevinov montáž Blow out nám jednoznačne ukáže, až sa niečo udialo pod vodou a odhalí prefíkane kapre. Na hornom obrázku vidíme montáž pred nahodením. Na spodnom obrázku je dokonale vidieť, že hadička sa posunie po ramienku háčika, keď nástraha bola v papuli ryby.

K. N.: Nerád vyťahujem svoju nástrahu pokiaľ sa nazdávam, že šance na záber sú reálne. Avšak aj jediné pípnutie signalizátora je postačujúce na to, aby ma zneistilo: bola to ryba? Keď v priebehu minúty, ba dokonca polhodiny nasleduje ďalšie pípnutie, už je mi jasné, že to bola ryba, ale žiaľ vyfúkla moju nástrahu. Podľa mojej mienky prvé pípnutie signalizuje nasatie nástrahy a to, že kapor pohol s olovom. Ryba vtedy zostane stáť na mieste a snaží sa zbaviť háčika. Druhé pípnutie prichádza v okamihu, keď sa naozaj zbavila háčika.

K. J.: Čo  robiť v takýchto situáciách?

K. N.: Keď po vytiahnutí montáže vidím, že hadička sa posunula po ramienku háčika, prvým krokom upravím dĺžku samotného nadväzca. Ďalším dôležitým činiteľom je dĺžka vlasového nadväzca: keď sa vytúžená jazda náhle preruší, môžeme si byť stopercentne istí, že nástraha bola príliš blízko k oblúčiku háčika. Medzi nástrahou a oblúkom háčika nechávam zvyčajne 1,2 cm vzdialenosť a iba málokedy mením túto dĺžku. Prvé čo upravujem – skracujem – je dĺžka nadväzca. Keď ryba vyfúkne nástrahu nastraženú na vlasovom nadväzci, a háčik sa zapichne, každý  nadväzec má vyhovujúcu dĺžku. Avšak zbytočne dlhý, resp. nedostatočne napnutý nadväzec už možno dáva rybe príliš veľkú šancu na to, aby sa zbavila nežiaducej ťarchy. Použitie kratšieho nadväzca a ľahšieho olova, môže byť v takýchto  situáciách určite dobrým riešením. Milujem chytanie s ťažkými olovami,  ale obávam sa, že záťaže zachytené na dne, prefíkané kapre, taktiež môžu využiť vo svoj prospech.

J. M.: Koncovú montáž je možné upraviť rôznymi spôsobmi. Keď používame napríklad 30 cm dlhý nadväzec a rybu kŕmiacu sa na lovnom mieste nedokážeme zaseknúť, kratší nadväzec určite poskytne kaprovi menší manévrovací priestor a nedokáže sa tak ľahko zbaviť háčika.

Jonov jesenný úspech

K. N.: Podstatné je taktiež aj to, akým spôsobom ponúkame zvolenú nástrahu. To všetko závisí od toho, na čo sú ryby na danej  vode zvyknuté. Keď lovíme na  takom jazere, na ktorom každý používa rovnako dlhé nadväzce, kapre si na to po určitom  čase zvyknú, budú to považovať za zdroj nebezpečenstva, a na kŕmnom mieste sa budú správať oveľa obozretnejšie. Akékoľvek jemné pohnutie s koncovou montážou bude pre nich varovným signálom. Keď zdvojnásobíme dĺžku  nadväzca, kŕmiaca sa ryba nestihne včas odhaliť hroziace nebezpečenstvo a neunikne pred naším háčikom. Platí to samozrejme aj v opačnom prípade: keď sa na danej vode používajú dlhé nadväzce, výsledkom nasatia nástrahy ponúknutej na kratšom nadväzci, v každom prípade musí byť samozásek. Viem, že sú to veľmi jednoduché príklady, ale takto nejako by sme mali rozmýšľať počas každej jednej rybačky.

Samozrejme, nemôžeme hovoriť iba o skracovaní alebo predlžovaní nadväzca. Keď používame napríklad nadväzec  vyrobený z tuhého materiálu a montáž po spustení necháme v pôvodnej pozícii, ponúknutá nástraha, kvôli tuhému materiálu sa dostane do bezprostrednej blízkosti záťaže. V takýchto situáciách by som odporúčal olovo jemne potiahnuť, narovná sa tak nadväzec, vďaka čomu, budú naše šance na úspešné zaseknutie ryby oveľa väčšie.

K. J.: Popri nadväzcoch, je ďalšou dôležitou otázkou použitie vyhovujúcich nástrah, ale o tom a mnohom inom sa porozprávame najbližšie!

Keith Jones