The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Zvláštne muškárenie 1. časť – Spriatelenie sa so zubáčmi.

Svojho priateľa Petra Barthu som ešte počas mrazivého ročného obdobia požiadal o fotky, aby sme milovníkov Petrovho cechu posedávajúcich pred internetom potešili skvelým článkom o vzácnej kráľovnej horských riek, hlavátke podunajskej. Samozrejme, najoriginálnejšie by bolo, keby som sa na cestu vydal sám – vzdorujúc pritom všetkým živlom – a nešetriac svojich  kameramanov, zamrznem do rieky Sáva či Kupa. Ktovie, možno by sa mi pritom podarilo uloviť aj hlavátku? Nestalo sa tak a článok som nenapísal ani s použitím „kradnutých“ fotiek.

O Petrovej činnosti som videl medzitým čoraz viac zaujímavých materiálov. Zavolal som mu a požiadal ho, aby zavítal na kanál Zubáčie hniezdo a predviedol nám (ním položené) základy lovu zubáča muškárením. Kľudne si googlujte, sotva objavíte niečo o tejto technike lovu, hoci podľa Petra sa dajú úspešne prekabátiť aj pomocou „srsnatých a operených“ nástrah, ktoré sa môžu ponúknuť hoci aj muškárskym prútom. Tento zložitý výraz som použil z toho dôvodu, nakoľko zaťažené strímre používa čoraz viac prívlačiarov a to dokonca mimoriadne úspešne. Peter je však ozajstným muškárom, ktorý sa snaží zubatých rytierov skrotiť stredne ťažkou muškárkou.

Peter a Zsolt Czakó, do Szalók dorazili spolu a keďže na toto rande, som ani ja neprišiel sám, muškárske šance už boli poriadne sľubné. Môj syn Koppány – keď ešte sotva vyrástol zo zeme – už ulovil zubáča na umelú mušku, kým ja som od nich utŕžil prehru v pomere 3:1, počas nášho minuloročného natáčania na Balatone (podrobnejšie v 19. časti muškárskeho magazínu Rande s muškami).

V záujme úspešného lovu sme sa zverili do rúk sprievodcu Jóžiho  Besenyeiho, ktorý stanovištia zubáčov odhalil s metrovou presnosťou  a medzitým ako sme si skompletizovali naše náčinia, pred foťákom už pózoval s prvým zubáčikom.

Priznám sa vám, že v takýchto situáciách – kvôli  akémusi hlúpemu filmárskemu zvyku – mi hrozí mozgová porážka, teraz sme však nemali so sebou kameru, nemuseli sme zaujať pozíciu podľa vopred dohodnutého scenára, počkať si na povel kolegov.: Kamera sa točí…! Môže sa ísť na to…  jedna myšlienka ma však predsa len znepokojovala, celkom  presne to, že rybačka sa ešte ani nezačala  a  Jóži nám spred nosa vytiahne všetky ryby. Môj strach sa ukázal byť neopodstatneným, kanál Zubáčie hniezdo je totiž doslova napráskaný striebornými rytiermi.

Skúsení muškári sa veľmi rýchlo predstavili. Nasledovalo rýchle fotenie a nádherné zubáče volžské si veselo mohli plávať späť do bezpečia hlbín.  Môj synátor Koppány sa darmo pokúšal o dlhé hody,  4 muškárka, nepustila ďaleko ťažké muchy. Aby som dokázal, že hľadať ryby vo väčších vzdialenostiach je úplne zbytočné, začal som prečesávať pobrežné úseky. Na drobnú jigovú mušku sa dostavil razantný úder a po menšom zmätku som vytiahol malú šťučku. Menší zmätok nastal z toho dôvodu, že dravca som musel  viesť na nadväzci vyrobeného z monofilu o hrúbke 0,22 mm, nadôvažok tak, aby som medzitým nerušil Petra loviaceho v mojom susedstve, ktorý práve zdolával zubáča. Aj tento príbeh sa skončil  happy endom, obe rybky mohli plávať domov sa širokým úsmevom na tvári.

Azda nemusím ani pripomínať, že Jóži nás medzitým poriadne predbehol, so svojim extra jemným ultra light náčiním viedol mimoriadne napínavé a výpravné súboje. Na konci jeho šnúry sa  raz  trepotal  tučný ostriež, inokedy zas zubáč volžský, alebo práve bojovný zubáč veľkoústy. Zábery  rýb,  pred obedom náhle ustáli a chlapci – keďže sa zobúdzali zavčasu ráno – si dopriali siestu. Nie tak zubáče!

Beličky slniace sa na hladine napádali neuveriteľnou agresivitou, no ani mušky, ani plastické nástrahy nedokázali upútať ich pozornosť. Koppány odhodlane pokračoval v boji, dosiahol však iba zopár nesmelých ťukancov. Spomedzi hladinových dravcov sa mu nepodarilo uloviť ani jedného jediného „nenažranca“. Po krátkom oddychu, moja voľba opäť padla na pobrežné zóny. Po niekoľkých ostriežoch a ďalšej šťučke, sa mi konečne podarilo uloviť menšieho zubáča, ktorému sa zapáčil clouser vedený pomalým tempom po kamenistom dne. Nie je ľahké udržať ťažký strímer v hĺbke medzi prekážkami bez zatrhnutia. Kým som pochopil, že víťaznou kombináciou je extra dlhý nadväzec a plávajúca muškárska šnúra, zo zostavy s ťažkou potápavou šnúrou som stratil množstvo umelých mušiek.

Nasleduje pokračovanie…

Text : Balázs Erdélyi „PuPa“

Fotky: Nóra Kacsándi, Krisztián Malek