The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

72 hodín na jazere Tokaji Kovácstó

Moje rozhodnutie na miesto poslednej výpravy padlo na také jazero, ktoré som už v posledných rokoch chcel niekoľkokrát navštíviť, do tejto doby sa mi to ale z rôznych dôvodov nedarilo uskutočniť. Toto jazero sa nachádza iba niekoľko kilometrov od úpätia Tokajských vrchov. Jazero s rozlohou 7,5 hektárov s upraveným prostredím je v prevádzke od roku 2005 a medzi jeho obyvateľmi môžeme naraziť aj na úlovky, ktorých váha presahuje hranicu dvadsiatich kilogramov a ako kuriozita medzi nimi žije aj jeden kapor koi s váhou takmer 18 kilogramov. Na jazere sa nachádzajú tri komfortne drevené chatky, ktoré sú vybavené kúrením, chladničkou a mikrovlnkou a pohodlie majiteľ dokáže ešte doplniť Wi-Fi pripojením zdarma, ktorého signálom je pokrytá plocha celého jazera.

Potom, čo sme dorazili na jazero, povolenky sme kúpili v budove komfortne uspôsobené, takmer by sme ju mohli nazvať predajňou rybárskych potrieb, kde sa stretneme s vybavením, ktoré vyhovie všetkým požiadavkám. Keby sme pri balení niečo zabudli doma, tu to vďaka bohatej ponuke isto dokážeme doplniť. Po krátkej výmene informácií som obsadil moje prechodné ubytovanie, jedno z najobľúbenejších lovných miest, chatku č.2.

Pri každom lovnom mieste je v záujme opatrného zaobchádzania s úlovkom k dispozícii podložka vo forme kolísky, čo by mohlo slúžiť príkladom pre ostatné jazerá! Vybaľovanie pomerne uľahčí, že môžeme autom zájsť až k chatke a vďaka kamenitému povrchu okolia sa neušpiníme ani v daždivom a blativom počasí. Vzrušene som zostavil rod-pod a potom prúty, v priebehu vybaľovania som totiž sledujúc vodnú hladinu, som pozoroval časté pohyby rýb a o tyčové bójky predo mnou sa ryby intenzívne otierali, čo bolo pre mňa dobrým znamením.

S hľadaním lovných miest som sa nemusel dlho zaoberať, dno pod hladinou bolo predo mnou pomerne ploché s minimálnou vrstvou bahna. Behom krátkej doby už vo vode čakali na útoky kaprov všetky moje montáže a vedomý si prítomnosti rýb som to s kŕmením veľmi nepreháňal a k bójkam som kŕmil iba niekoľkými guľkami rozpustného boiliesu Red One s priemerom 18 mm. V zimnom období je obťažujúce skoré stmievanie, takže som kŕmenie dokončil až po západe slnka. Uchýlil som sa do drevenice poskytujúcej vysoký komfort a vďaka bezplatnému Wi-Fi pripojeniu, začal som si v pohodlnej posteli púšťať filmy. Niekde okolo poloviny jeden a pol hodinového filmu som mal jazdu na jednu z mojich montáží umiestnených neďaleko bójky predo mnou. Podarilo sa mi podobrať naozaj bojovného šupináča vážiaceho okolo piatich kilogramov, ktorého som po zbavení háčika rýchle pustil späť do rodného živlu. V ostatnej časti noci ma z teplej drevenej chatky pripomínajúcej domáce pohodlie vytiahli ešte tri zábery od rýb rovnakej váhovej kategórie 4-6 kilogramov. Ranné mrazivé hodiny plynuli v pokoji, čo som kvôli štipľavej zime ani neľutoval. Ranné svitanie opäť prehrialo deň, čo malo kladný vplyv aj na ryby, čoho dôkazom bolo niekoľko pekných úlovkov a k veľkému prekvapeniu medzi nimi bolo aj niekoľko amurov. Na vlas som väčšinou našíval rozpustné boilies Red One rôznych priemerov, poväčšine 20, alebo 22 mm. Produktová rada Red One je v tomto chladnom období dobrou voľbou vďaka jeho ovocnému nádychu a dobrej rozpustnosti. K môjmu prekvapeniu napriek studenej vode ryby bojovali brutálnym spôsobom a medzi mnohými priemernými exemplármi sa mi podarilo do kolísky umiestniť aj jedného krásneho lysca vážiaceho 13,5 kilogramu, ktorý sa nevzdal ľahko a musel som sa s ním poriadne pomerať v záujme úspešného podobratia.

V noci bol scenár takmer totožný s predchádzajúcou nocou a zo zakŕmenia som ulovil 4-5 kusov 4-6 kilogramov vážiacich kaprov. Posledný záber prišiel o polnoci a potom nastalo dlhšie obdobie bez záberu, vďaka čomu som sa do ďalšieho, na ryby bohatého dňa, mohol postaviť odpočinutý. Ráno, súčasne s východom slnka znamenajúcom teplo, sa kaprom opäť vrátila chuť do jedla a zo zakŕmeného miesta chodili pekne úlovky v rade za sebou. Po každom zábere som pomocou kobry k nahodenej montáži dostal hrsť rozpustného boiliesu Red One, čo zakaždým prinieslo očakávaný výsledok. V skorom odpoludní uprostred záberov prišiel masívny polo šupinatý lysec, ktorý mi podobne, ako včerajší pekný šupináč, dal opäť poriadne zabrať. Po spotenom zdolávaní, som kapra zvážil ešte pred fotením a ručička váhy ukázala 14,3 kg, za čo som bol veľmi rád. Po niekoľkých fotografiách som ho rýchlo pustil, nechcel som rybu vystaviť možným „zraneniam“ spôsobeným zimou.

Po dni plnom vzrušujúcich zážitkov opäť nastalo pokojnejšie nočné obdobie, vďaka čomu sa mi opäť podarilo odpočinúť do ďalšieho dňa. Posledný deň z nejakého dôvodu klesol počet záberov približne na tretinu. V odpoludňajších hodinách prišiel čas balenia a pre mňa bolo veľkou výhodou, že som moju podložku nemusel sušiť ešte pred odjazdom, pretože som používal tu, ktorá patrila k lovnému miestu. Po rýchlom naložení vecí, som cestou domov rekapituloval uplynulé dni. Trochu prehnane môžem tvrdiť, že som lovil za luxusných podmienok, čo je ale v tomto športovom odvetví dôležitejšie, než pohodlie, je samotný lov, ulovenie ryby, docielenie záberu, čoho sa mi za uplynulých 72 hodín dostalo pomerne dostatok.

Môžem s istotou tvrdiť, že sa sem na jar vrátim a budem sa snažiť na niekoľko fotografií dostať pekného kapra koi a starého statného obyvateľa miestnej vody. Kto by rád dosiahol výrazné úlovky v pohodlnom prostredí, tomu môžem návštevu jazera Tokaji Kovácstó vrelo odporučiť!
Text a foto: Norbert Paál

Preklad: Róbert Doboš