The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Frontová Arizóna

Pred novembrovou rezerváciou, som surfujúc na webu jazera postriehol prekvapivo pekné úlovky úspešných rybárov. Behom krátkej doby sa na breh podívalo hneď niekoľko kúskov cez dvadsať kilogramov, čo pre mňa bolo celkom inšpiratívne na uskutočnenie 72 hodín trvajúceho útoku na jazero. Rozhodol som sa pre miesto číslo 8, u ktorého je k dispozícii mólo a drevená chatka, ktorá vyhovuje všetkým požiadavkám. Na väčšine boiliesových miest je možné si prenajať drevenú chatku, v ktorej je možné sa s použitím akumulátoru a meniča napätia (zaistí majiteľ) pripojiť k elektrine. Na celú trojdňovú výpravu meteorológovia predpovedali teplý front, ktorý, ako je známe má vo väčšine prípadov vplyv aj na chuť kaprov.

S vedomým príchodu teplého frontu som jednu zo svojich bójok umiestnil do plytšej časti jazera, mysliac si, že vplyvom slnečného počasia sa fúzači premiestnia do plytkej 70-80 cm hlbokej vody. Druhú tyčovú bójku som potom umiestnil do o niečo hlbšej časti (1,6-1,8m) bezprostredne naproti mólu vo vzdialenosti cca 100 metrov, kde sa tiahla rada tento rok odstránených kolov. Vzhľadom k tomu, že som k vode dorazil popoludní, kŕmenie po umiestnení bójok, ktoré som to ani tentokrát nepreháňal, už prebiehalo za tmy. K háčikom prišlo po pol kilograme vareného a rozpustného 22 mm boiliesu Red One, ktoré som asi z jednej tretiny rozpolil. Kŕmenie som ešte doplnil ku každej montáži o lopatku halibut peliet a vareného partiklu. Pod háčiky som napichol už osvedčenú nástrahu v podobe 22mm rozpustného boiliesu, ktoré som týždeň pred zahájením výpravy predom nadipoval. Na prvý záber som dlho čakať nemusel. Sotva sa mi podarilo usporiadať výbavu, mojej nástrahy, umiestnenej do hlbšej vody, sa zachcelo jednému bojovnému lyscovi okolo 4 kg. V priebehu noci sa mi podarilo do podberáku naviesť niekoľko váhovo podobných jedincov, naozaj veľké ale na seba ešte nechali čakať.

Súčasne s východom slnka zosilnel juhovýchodný vietor, čo bolo bohužiaľ sprievodným javom nastupujúceho teplého frontu. Na základe vyprávania miestnych, tento smer vetru neveští nič dobrého a v záujme dobrých výsledkov by to, poznajúc chute rýb, chcelo presne opačný vietor. Samozrejme som to nevzdal a napriek tomu, že vietor, ktorý v priebehu dňa priniesol teplo, priebežne silnel, veril som nástrahe, miestu a nie každodennej obsádke jazera.

Napriek nepriaznivému smeru vetra moja podložka neostala suchá a všetky tri moje hlásiče poctivo pracovali vďaka kvalitnému kŕmeniu a na vlas navlieknutým nástrahám Red One. Z oboch bójok som pekne ťahal ryby, väčšie ale väčšinou prichádzali z väčšej hĺbky. Fotenie som musel vyriešiť samospúšťou, bol som totiž pri vode opäť sám, ale vďaka technológiám pre mňa toto neznamená žiadny problém.

Skoro sa zotmelo, za čo mohli aj zábery prichádzajúce v ohromujúcom tempe. Po západe slnka (cca o 16.30) sa mi do polnoci ešte podarilo podobrať niekoľko krajších miestnych obyvateľov. Potom opäť zosilnel teplý vietor vanúci od hrádze, vplyvom čoho moje hlásiče záberu onemeli. Po výdatnej teplej večeri využijúc hluché obdobie bez záberu, sa mi podarilo vyležať únavu z predchádzajúceho dňa, ktorý pre mňa ale samozrejme znamenal veľký zážitok. Na stenu chatky som umiestnil teplomer, ktorý mňa pri pohľade na neho o tretej ráno trochu prekvapil, ortuť teplomeru totiž vystúpila až k 13°C. Bol som si istý, že táto nezvykle vysoká teplota má na potravnú aktivitu rýb veľký vplyv.

K ránu som sa rozhodol zmeniť stratégiu a s jedným prútom budem loviť asi 12 – 15m od prekŕmeného miesta v hlbšej partii jazera. Pod háčik som umiestnil dva 22mm Red One boiliesy, a kŕmenie som ešte znížil a pokúsim sa okolo háčika vytvoriť ešte koncentrovanejšie kŕmenie. Lopatku s kŕmením som vyklopil priamo nad montážou veriac v to, že sa mi takto podarí prekabátiť starého pupkatého kapra na niekoľko fotiek. Táto taktika naplnila do nej vkladanú nádej. Dve 22mm guličky prinášali síce menej záberov, ale zato väčšie kúsky.

Nakoniec sa mi medzi mnohými kúskami s váhou 7-9kg podarilo dostať aj jedného lepšieho. Pôvodcom posledného záberu bol tmavými farbami hrajúci, 14,5kg vážiaci lysec. Keď sa pozriem späť, mám za sebou veľmi rušnú výpravu, ale naozaj veľké kúsky sa mi tentokrát vyhli. Myslím si, že za to mohlo rýchlo sa meniace frontálne rozhranie. Balenie som dokončoval už za sprievodu drobného mrholenia a na cestu domov som sa dával celkom unavený. Prajem každému podobné úspechy, môžem smelo tvrdiť, že kto zavíta sem na jazero Arizóna nájde to, čo hľadá a v neposlednom rade sa mu môže podariť uloviť aj svoju životnú rybu!

Autor: Norbert Paál
Preklad: Róbert Doboš