The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Keď to ani boh nechce

Vďaka Vám, televíznym divákom, rybárom a vďaka kanálu Fishing & Hunting Channel sa dostaneme na mnoho vôd, potokov, aby sme tam pred kamerami ulovili pstruhy, jalce, bolene, lipne a podľa našich nádejí sa nám snáď do vašich sŕdc podarí prepašovať niečo z pocitu šťastia, ktoré prechádza nami rybármi pred televíznymi obrazovkami, keď sme stáli v divoko tečúcej vode a na konci sa na háčiku zmieta vysnená ryba.

0

Keď sa Vám z toho dobra podarí zacítiť aspoň niečo málo cez televíznu obrazovku, stálo to za to. Stálo za to celodenné vypäté pracovné nasadenie pre ryby, stálo za to vyšplhať sa na kopec, skoré vstávanie, návaly o hlade a smädu. Ale čo keď napriek všetkému úsiliu sa nepodarí uložiť použiteľný materiál do digitálnej pamäti kamery? S horkosťou z konca vlasca odhryzneme nástrahu, navinieme šnúru, rozoberieme prút, než vyzujem čižmy, kameramani starostlivo uložia záznamové zariadenia do tašiek, vypočítame, o koľkej budeme doma (je to úplne jedno, aj tak už je po dni) a bez slova sa dáme na cestu. U niektorej z púmp si ešte dám naštvane kávu s plačom na krajíčku a vrčím na každého, kto si o to „povie“…

Vydali sme sa na štyri dni nakrúcania na Bodvu. Bodva je možno jediná naša riečka, ktorá si po vtoku na naše územie ešte po dlhé kilometre zachováva charakter pstruhovo – lipňovej vody. Ešte i u jej ústí (Boldva) je peknou riečkou na lov podustiev. Slovom naozajstný poklad s výskytom dravcov prúdnych vôd, ale na svoje si tu vďaka vyplaveným nádržiam prídu vďaka kaprom aj lovci nedravých rýb a aj priaznivci plotíc. So pstruhmi sme veľmi nepočítali, ale do výpravy sme sa pustili s nádejou, že obrazovku zaplavíme boleňmi a jalcami, možno sa odvážime aj o niečo vyššie a predstaví sa nám aj niekoľko kúskov lipňa.

Skoré vstávanie, balenie (čo je ešte komplikovanejšie než pri filmovaní), ospalé cestovanie, príchod plný nádejí (ani raňajkovať by sme nemuseli), príprava prútov a kamier a vrhneme sa do ústia Bodvy. Ešte netušíme, čo sa na nás valí.

1

2

Až keď nám dochádza prvý dych, sme ochotní si uvedomiť, že je rieka zakalená (predchádzajúci deň bola ešte čistá a aj ryby sa lovili). Nevieme, či to je koniec a či sa už hore čistí, alebo začiatok nezvyklej jesennej „povodne“… Zastihne nás bič boží podobajúci sa letnej prietrži, zmoknutí sa chúlime v aute, do ktorého sme zariadenia nahádzali, ako len to rýchlo šlo. Nakúpili sme v predajni v Boldve, kde sa o nás slečny predavačky zvlášť zaujímajú, načo urobia to, čo inak nerobia, paprikovú slaninu nám nakrájajú na pekné tenké plátky, aby sa nám dobre konzumovala. V aute sa naraňajkujeme (ešte stále prší) a vydáme sa na cestu do Perkupy, aby sme náš ďalší osud zverili do rúk Bély Ruszóa, miestneho rybára. Zastavíme sa iba v Szalonne, aby sme sa pokochali krásami kruhového kostola a zvonice z doby kráľa Árpáda. (už neprší). Mal by som chuť nakrútiť film o tejto zvláštnej historickej budove – cestou som videl, aká je rieka Bodva špinavá.

3

V Perkupe nás čaká náš rybár, ktorý vie rovnako ako ja, že je riečka v stave nevhodnom pre akýkoľvek lov. Zato sa postavíme do v koryte tečúceho kakaa a robíme, akoby… Ale len do tej doby, než sa kolega vráti z filmovania miestnych budov a neoznámim mu (rovnako ako doktor po zákroku príbuzným), že je Bodva nechytateľná. Niekoľkomesačné prípravy, plánovanie a nádeje sú fuč. Aký je „B“ scenár?

4

5

Jedno je isté, o Bodve teraz film nevznikne. Možno o Gemersko-Turnianskom krase. S nádržou Ménesvölgy, s potokom Jósva, s morským okom, s mlokmi, s cestičkami rysov, s potokmi Kecső, Torna a Tohonya, s vápencovými útvarmi, so zberom húb a s mnohými skvostmi okolitého prostredia… ale nebudem sa ďalej zahlbovať, než sa totiž dostanem na koniec mojich myšlienok, potok Jósva, ktorá je opálovo čistá aj pri väčších záplavách a je teraz taktiež zakalená, moje ilúzie odplaví. Koniec! Niekoľko nahodení do beznádeje na rozlúčku a ideme domov. Nástrahu z konca vlasca odhryznem s horkosťou, naviniem šnúru, rozoberiem prút, než vyzujem čižmy, kameramani starostlivo uložia záznamové zariadenia do tašiek (vypočítame si, o koľkej budeme doma) a bez slova vyrazíme, u jednej z púmp naštvane ešte vypijem jednu kávu… Ani film, ani lov. Také to je, keď to matka príroda nechce.

Text: Balázs Pupa Erdélyi
Foto: Mátyás Mentes, Roland Gergely
Preklad: Róbert Doboš