The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Lov jesetera malého na Dunaji

Lov jesetera malého na Dunaji

Z času na čas sa ma pýtajú, ktorá je mojou obľúbenou rybou. Na túto otázku sa mi akosi nedarí odpovedať, pretože lovím rád snáď všetky ryby. Dôraz skôr kladiem na to, aby som sa u každého druhu pokúsil prekabátiť väčšie rafinovanejšie kusy. Je ale isté, že jeseter malý je vďaka jeho podobe pochádzajúcej z doby dinosaurov a vďaka mojim spomienkam z doby detstva jednou z mojich najobľúbenejších rýb.

Posledné moje úlovky jesetera malého sú už roky staré, keď Dunaj ohrievala voda potoka Benta, na jeho vtok som chodil často. Najskôr som nespočetné množstvo mrien lovil pomocou matchového prútu splavovaním, a tento spôsob lovu som mal veľmi rád až do tej doby, než som raz tento prút vymenil za feedrový a začal som s ním loviť prevaľovaním na dne. Na nástrahu pomaly vedenú za kamenným tarasom so zastaveniami sa hlásili oveľa väčšie mreny, a čo ma tešilo, že aj jesetery malé. Skoro som prišiel na to, že ich musím hľadať v spätných prúdoch, ktoré vznikali v mieste, kde sa stretávali studená a teplá voda. Boli dni, keď som vedľa mrien ich ulovil aj viac než 10 kusov. Samozrejme už vtedy všetky získali späť slobodu. A na ulovenie môjho prvého jesetera malého si pamätám čisto dodnes. Na horný kľukatiaci sa úsek rieky Tisza ma na lov jeseterov vzal so sebou v ruke s prútmi a vedrom znalec rieky, dnes už nebožtík ujo Gyuri Domonkos, keď sme po kolenách liezli hustým porastom aj 100 metrové nepriepustné úseky, ale vyplatilo sa poraziť džungľu, pretože sme tam neboli ani hodinu a už sa mi na hnojné červy na háčiku podarilo uloviť svojho prvého jesetera malého s hmotnosťou okolo 1,5 kg. Spomínajúc na tieto moje divoké zážitky sa vo mne už v septembri zrodila myšlienka, že by som si rád niekde zachytal jesetery malé. Vzal som v úvahu miesta, kam by sa vyplatilo zájsť.
V posledných rokoch sa na Maďarskom úseku Dunaja úlovky týchto rýb stávali čím ďalej vzácnejšími, na Tisze je ich lov oveľa jednoduchší, ale sú to skôr menšie kúsky s hmotnosťou okolo 1- 2 kilogramov. Pri premýšľaní som si spomenul, že kamarát Balázs mi minulú zimu hovoril, že sa na úseku pod Gabčíkovom dajú uloviť aj väčšie kúsky. Hneď som mu zavolal a opýtal som sa ho, aká je v tejto súvislosti situácia. Vyprával mi, že vlani ich pri love pleskáčov ulovil na tom samom mieste aj viac kusov, ale iba v krátkom dvojtýždennom úseku a potom ako rýchlo sa objavili, tak rýchlo sa aj stratili. Toto obdobie trvalo od polky do konca októbra. Už som sa nemohol dočkať, aby tu bola polka októbra, a popravde som to nevydržal, pretože som 10-ého Balázsa zavolal, že ja teda druhý deň vyrážam a potom čo som druhý deň skončil v práci, vzal som si so sebou kameramana a vydali sme sa na úsek pod Gabčíkovom. Dorazili sme ešte za svetla, než sme ale pomocou Balázsa po telefóne našli miesto, bola už poriadna tma. Rýchlo som zostrojil moje feedrové prúty Manta Evo-x XH, silu ktorých som potreboval, pretože montáž s olovom hmotnosti 210 gramov na háčiku s pijavicami som nahodil do vzdialenosti 70 metrov. Druhú montáž na háčiku s dážďovkami som nahodil do vzdialenosti okolo 50 metrov.

edfe00_8b19ddc0515a47cf82178f60789f8f8f_mv2_d_6000_4000_s_4_2

Používal som 210 gramové olovo s ostňami na morský rybolov, aby nástrahu z nádejného miesta neodniesol prúd Dunaja.

edfe00_3b506fd191ba48e6a334d917a2c1f675_mv2_d_6000_4000_s_4_2

12-1

14-1

S zotmením hladina Dunaja ožila. Vodnú hladinu čerili výskoky kaprov a pleskáčov. Rád počúvam tieto zvuky, mohol by som povedať, že je to hudba pre moje uši, ale je to ešte oveľa viac. Pre rybárov sú to zvuky hrejúce na srdci a sľubujúce nádej na úspech. Z nádeje bola zrazu skutočnosť a ani nie po trištvrte hodine sa zachvela špička môjho ľavého prúta osadená zeleným chemickým svetielkom. „Že by to bol jeseter?” Preniesol som potichu, medzitým, čo som prikročil k prútom. Špička sa chvela čím ďalej intenzívnejšie, zdvihol som prút a zasekol som. Zo záberu sem vedel, že to nemôže byť nič iného, ale jednoducho som tomu nechcel uveriť, že behom tak krátkej doby a navyše na prvé nahodenie sa mi podarí zaseknúť jesetera malého. Na konci prútu som cítil dobrú váhu a kľučkou navijaka som točil tak rýchlo, ako mi to len ryba dovolila. Z hĺbky 10-11 metrov nebolo jednoduché ju zdvihnúť a bál som sa, že o niečo uviaznem, čo sa mi aj potvrdilo. Zrazu už nešlo rybu pritiahnuť a akokoľvek som sa pokúšal rybu dostať z prekážky tým, že jej dám trochu vlasca, čo keby z nej vyplávala, ani tak sa mi ju nepodarilo z prekážky dostať, Pri jednom zo silnejším zatiahnutí po prasknutí sa ryba zrazu uvoľnila a po niekoľkých otočeniach kľučkou navijaka už bola pri brehu. Na prvý raz sa mi ju nepodarilo podobrať. Mal som so sebou príliš malý podberák, nepočítal som s tým, že sa mi podarí hneď na prvý raz zaseknúť tak veľkú rybu. Nakoniec sa mi ju nejako podarilo naviesť do podberáka. Položil som ho na podložku a nemohol som sa nabažiť pohľadu na môjho rekordného jesetera malého, pretože takého sa mi ešte nikdy nepodarilo uloviť. Ručička váhy sa zastavila na 4,29 kg.

edfe00_35cb56a0513f4790892f551c41429984_mv2_d_6000_4000_s_4_2

Bol som neuveriteľne šťastný, že sa mi to podarilo. Po fotení som ho samozrejme pustil späť. Až pri opätovnom nastražovaní som zistil, že sa mi utrhlo olovo. Schválne som ho mal naviazané na slabšom vlasci, než je môj kmeňový vlasec a náväzec, aby keď uviaznem, aby som prišiel iba o olovo. Vďaka tomuto zámernému zostrojení montáže som mohol ďakovať za to, že po pocitu prasknutia pri uviaznutí som mohol podobrať môjho jesetera snov. O koncovej montáži je dobré vedieť ešte to, že som na náväzec naviazal nad sebou dva háčiky asi 10 cm od seba. Bolo to potrebné preto, aby som veľké dážďovky mohol napichnúť za obidva konce. Takto sa jednak pohybovali prirodzenejšie a nech ich ryba začala okusovať z akéhokoľvek konca, mohol som hneď zaseknúť a mohol som si byť istý zásekom. Na kaprové háčiky veľkosti 4 som zakaždým napichol 3 dážďovky, aby ryby lepšie zaregistrovali pohyb nástrahy. Na druhom prúte som taktiež vymenil nástrahu a napichol som na háčik 3 menšie pijavice, pretože ich vďaka ich pohyblivosti s obľubou vezmú nielen sumec, ale aj mrena, jeseter, kapor a väčšie pleskáče. Obidva prúty som nahodil, ale až do 23. hodiny sa nič nedialo. Potom som postrehol nesmelý záber na prúte s nastraženými pijavicami. Po záseku a zdolávaní sa mi podarilo uloviť zvláštne sfarbeného svetlého jesetera so žltými kostnými výstupkami. Po jeho pustení som si už veľmi nezachytal, pretože Slovenské predpisy v októbri povoľujú lov iba do polnoci. Pri ceste domov som sa rozhodol, že sa zajtra vrátim, pretože je veľkou pravdou to, že loviť je treba vtedy, keď tam ryby sú. Druhého dňa sme dorazili o niečo skôr a nahodil som ešte za svetla. Vtedy som ešte netušil, jak úspešnú noc mám pred sebou. Za asi 5 hodín sa mi do polnoci podarilo uloviť tri jesetery a medzi nimi jedného fantastického s váhou 5,29 kg, čo opäť znamenalo prekonanie môjho doterajšieho rekordu.

edfe00_020a81b2cbee4781a1d49c8bf107a8f3_mv2_d_6000_4000_s_4_2

Najväčším uloveným jeseterom bol kus s váhou 5,29 kg.

edfe00_2dc40f1725044333ac6df4d6522f56ba_mv2_d_6000_4000_s_4_2

Po splnení pracovných povinností som s dvojdenným výpadkom kde inde než opäť na brehu úseku pod Gabčíkovom. Pred kamerami som sa zmienil o tom, že jesetery sem priplávajú jednoznačne z Maďarska, pretože vzhľadom k tomu, že nad nami je stavidlo, z vrchu priplávať nemôžu. Úsek ležiaci pod elektrárňou v Gabčíkove je dlhý 7-8 km má veľmi pomalý prúd s mnohými hlbokými dierami a jamami. Presne taká voda, ktorú jesetery vyhľadávajú ako svoje zimovisko. Miesto, na ktorom sa mi ich podarilo uloviť, leží na ich trase, kadiaľ tiahnu. Preto ich bolo možné loviť po krátku dobu (2 týždne), pretože pri ochladzujúcej sa vode práve v priebehu tejto doby sa zhromažďovali, respektíve tiahli na zimoviská. Úlovky toho večera podporili a potvrdili obraz, ktorý som si vytvoril, pretože okolo 8 hodiny sa mi podarilo uloviť prvého kríženca jesetera malého a vyzy v mojom živote a hneď to bol kúsok vážiaci 6,35kg!

edfe00_e67b3c0e97254060a925cc78aeb1db28_mv2_d_6000_4000_s_4_2

Môj najväčší kríženec vážil 6,35kg.

Kríženca jesetera malého a vyzy do Dunaja nasadili iba na maďarskej časti, preto si myslím, že sa potvrdilo moje tvrdenie, že som lovil ryby, ktoré sem priplávali z Maďarska. Ďalšie časti noci moje tézy len ďalej potvrdzovali, tejto noci sa mi ešte podarilo uloviť a dostať pred objektív fotoaparátov ďalšieho kríženca okolo 5 kg.

edfe00_db6f829f4203451d85c53baec193aa26_mv2_d_6000_4000_s_4_2

Štvrtú a zároveň poslednú noc som ulovil 3 menšie jesetery. Myslím si, že rozdielne ryby ulovené každú noc ukazujú na ich ťah v skupinách, prvý deň som totiž ulovil 2 väčšie kúsky, potom opäť 3 veľké, ďalší deň 2 krížencov a posledný deň 3 menšie jesetery a ani náhodou sa nemiešali.

edfe00_16e4ebe62218438d906011e5c58fcb1b_mv2_d_6000_4000_s_4_2

edfe00_e8582a3f0b884d4291afad6871468e84_mv2_d_6000_4000_s_4_2

edfe00_0f569621c8ac4c3f9b50dcd55a5273b8_mv2_d_6000_4000_s_4_2

edfe00_0d199a1b60c74a8098eb6675e083d4ed_mv2_d_6000_4000_s_4_2Každá ryba samozrejme získala späť slobodu.



Toto ukazuje na združovanie a spoločný ťah rýb rovnakých rozmerov. Máme za sebou nádherné lovy, a tieto 4 noci sa fantasticky vydarili. Rok predtým som na tento úsek jazdil loviť miene. Osemkrát som musel absolvovať dve a pol hodiny dlhú cestu tam a späť aby som konečne ulovil vytúženého mieňa. Keď som si do hlavy vzal lov jeseterov, moji Slovenskí kamaráti mi vraveli, že tentoraz svoju sekeru zatnem do ešte tvrdšieho dreva. Teraz ale šťastie, dobré miesto, dobré načasovanie, správna nástraha a výbava, všetko bolo na mojej strane. Na úsek pod Gabčíkovom sa určite vrátim, pretože cítim, že pre mňa ešte má niekoľko prekvapení. Vyskytujú sa v ňom pekné kapre, amuri, pleskáče, zubáče a sumce a na tomto úseku by som rád ulovil svoj dunajský rekord každého z týchto druhov.

Autor: Krisztián Jankovich
Preklad: Róbert Doboš