The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Na hraniciach odtiaľ, za Dunajom

V Maďarsku je málo odborníkov, ktorí sú takto posadnutí. Vili Varga už roky dravce naháňa výhradne woblermi a to takmer bez výnimky každý deň na jeho milovanom Dunaji. Pravda aj na iných vodách je doma a vedie aj rybárske výpravy, ale Dunaj je jeho domácou traťou.

Minuloročný vysoký stav vody rybárom neurobil dobre. Aj Vili bol donútený hľadať si inú alternatívu. Jedným z jeho možných cieľov boli bolene žijúce v štrkovej bani v Almásfüzitő. Keď rybárovi rieka nebude priať, táto voda mu určite poskytne dobré zážitky. Toto ho viedlo aj vtedy, keď sa pripravoval na nakrúcanie posledného „kurzu majstrov“.

– Ráno začneme na jazere, potom sa pozrieme aj na Dunaj, hovoril mi do telefónu. Mohol som povedať nie? Pridal samozrejme, aby sme dorazili skoro, a tu sa nám do súkolia vkradla chybička…

Aj výherca našej súťaže, Barnabás Blizman je riečnym rybárom, ale prvý raz v živote sa chystal sadnúť na vlny Dunaja. Po rannom stretnutí a rýchlom predstavení sme sa pomerne rýchlo ocitli na brehu, presne načas. Videli sme, že bolene bičujú vodnú hladinu a naháňajú beličky, ktoré sa kŕmili pod hladinou.

Keď sa ide na ryby, Neo nesmie chýbať!

Naši hlavní hrdinovia sa už nemohli dočkať, aby mohli nahodiť svoje umelé nástrahy. Áno, ale z mojich úst často zaznie, že „Teraz nakrúcame film, neskôr príde aj lov!“. Aj takto sa to dá, najprv sme zaznamenali to „povinné“ a vydali sme sa okolo jazera. Lenže naraz zosilnel vietor a zdalo sa nám, že sa bolene už nasýtili a zmizli v hĺbke. Prepásli sme najsľubnejšie obdobie…

Vyzerá to, že sme to prepásli

Na rad prišiel plán „B“. Ide sa na Dunaj! Barnabása si rýchle získali rozmery rieky, nádherný breh, vyskladané kamene, kríky zasahujúce nad vodu, popadané stromy, vodné vtáctvo, ticho a mysticizmus, ktorý ho celý obklopuje. Na koniec šnúry prišli samozrejme woblery so špecifickým intenzívnym pohybom. Vili po opustení prístavu niekoľkokrát nahodil na sľubnom úseku, čo prinieslo aj výsledok. Korisťou sa stal maličký boleň.

Viliho zasypali otázky a on medzitým ovládajúc čln smeroval do miest, ktorým veril. Proti prúdu sme „člnkovali“ asi hodinu. Videli sme veľký počet nádejných miest, ale náš sprievodca nám ich vyhovoril, miesto nich nám ukázal také, na ktorých isto bývajú bolene. Vidiac ich ja, čo tomu nerozumiem, som si pomyslel, že keby som bol boleňom, určite by som obýval tie miesta.

Dunaj, tak ako ho má Vili rád (fotka nášho majstra)

Hladina vody celkovo nebola v pohybe, iba sem tam sme videli kormorána s plnými bruchom, skoro pred nami nemohli vzlietnuť a vlny tvorilo iba niekoľko lodí. Mali sme ale medzitým čas nášmu majstrovi pokladať otázky a on iba rozprával a rozprával. Stretli sme aj rybárskych kolegov, ale ani oni neboli príliš nadšení. Nikto z nich neulovil rybu dnes, ani predchádzajúci deň. Nevzdali sme to a spúšťali sme sa ďalej pozdĺž brehu a pokračovali sme v love.

Na jednom sľubnom úseku sme konečne uvideli znamenia poukazujúce na boleňov. Hneď sme to tam skúsili, čo nás odmenilo jednou akciou. Barnabás po zábere razantne zasekol a navíjal šnúru, ale ryba sa neprejavovala.

– Je preč!- hovorí ale zrazu sa ozvala brzda a ryba sa dala do úniku. Toto všetko sa prihodilo za zlomok sekundy, až sa jemný prívlačový prút opäť narovnal. Ryba bola naozaj preč. Mohli sme len odhadovať, čo to mohlo byť, ale povzbudení touto udalosťou sme pokračovali v love.

Bolene nemali hlad. V súvislosti s tým sme dospeli k jednému z najdôležitejších poznatkov dňa, podľa ktorého je v takomto období zbytočné priebežné striedanie nástrah, veď aj keď nájdeme boleňa, úspech nebude úplne závisieť na tom, čo mu ťaháme pred nosom. Keď má hlad, je v podstate jedno, akú tam máme nástrahu. Tu sa na chvíľu zastavíme. Nástrahy Viliho nie sú len tak ledajaké! V jeho debne s nástrahami odpočívajú špičkové japonské výrobky posledného vývoja, také zvláštnosti, ktoré nenájdete v zbierke mnohých domácich rybárov. Zvláštne formy, farby, tvarovania. Skúša tieto nástrahy, pochádzajúce z ďalekej zeme, adaptovať na domáce vody a ako to ukazuje priložený snímok, veľmi úspešne.

Zlomok arzenálu

Vili sa priebežne rozčuľoval nad tým, že sme prepásli rannú príležitosť a vzhľadom k tomu, že nám Dunaj neukazoval svoju najkrajšiu tvár, jeho naštvanosť bola oprávnená. Nevzdával to ale a takmer na každom novom úseku nástrahu nahadzoval s novou nádejou a odhodlaním. Až sa zrazu ticho prelomilo a na nástrahu zaútočil boleň. Rybu, ktorú za krátku chvíľu už držal v ruke, zdolával rutinnými pohybmi.

Obyvateľ Dunaja

Viliho fantáziu ranné spomienky nenechávali kľudným a rýchle sme sa vrátili na jazero. Čas pred západom slnka nám dával oprávnene dôvod k optimizmu. Práve nastal čas vyčíňania boleňov. Vodná hladina sa trblietala od strieborných tiel rýb.

Náš majster používa hladinové nástrahy, ako napríklad tento Duo Realis Spinbait 80

To, že sa boleňom páči prestretý stôl, nám oznamovali obrovské zalovenia. Niekoľko akcií prekvapilo aj nášho majstra, ale úlovok tentoraz neprišiel.

To je ale zalovenie

Tento Spinbait takto reže vodu

Aj Barnabás mení nástrahu

Lov nie je vždy iba o úspechu. Časté pokusy a dni trávené na brehu prinášajú úspechy a samozrejme aj neúspechy. Barnabás sa aj napriek tomu cítil výborne, ešte keď sa k tomu dozvedel, že dostal do daru balíček výborných nástrah z ponuky wobblerek.com.

Nesmela chýbať ani spoločná fotka

Verili sme západu slnka, ale nakoniec nám to rybu nedalo

Deň nám priniesol veľa ponaučení a na háčiku skončilo aj niekoľko rýb, ktoré budú môcť diváci F&H vidieť v „Kurze majstrov“.

Text a foto: Szabolcs Jéger

Preklad: Róbert Doboš