The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

O zubáčoch a šťukách

Pri jednom z posledných lovov zubáčov na gumové nástrahy som premýšľal o tom, koľko rýb pri love na umelou nástrahu stratíme potom, čo sme ich už zasekli a začali zdolávať. Táto frustrujúca situácia sa vyskytuje často pri love šťúk a zubáčov na prívlač. Jeden z mojich kamarátov pred niekoľkými dňami tiež takto prišiel o veľkú rybu tesne pred vyzdvihnutím. V ruke už držal podberák, ale kapitálny dravec s otvorenou tlamou zatriasol hlavou a jigový háčik mu vyletel z tlamy. Spomínané situácie sú časté a môžu sa stáť každému rybárovi loviacemu prívlačou. Možno by sa nám počet stratených rýb mohol znížiť, keby sme sa občas pokúsili rozobrať situáciu čo sa deje, alebo môže stať po zábere. Za prvé, aj keď len v hrubých líniách, ale musíme sa zmieniť o rozdieloch v jednotlivých záberoch. V prípade zubáčov bývajú útoky na nástrahu, zábery akési hltavejšie, hlbšie. Vtedy dravec potravu prijíma intenzívne, jediným pohybom, jediným rozmachom gumenú, alebo inú umelú nástrahu zhltne veľmi hlboko, často až k hrdlu.

Druhým typom záberu je také akési „kopnutie“, ale tento záber je možné zaregistrovať taktiež veľmi jasne, veľmi často je znamením takéhoto záberu šklbnutie, alebo „tlačný“ záber, kedy sa zmení rytmus vláčenej nástrahy. Zásadným rozdielom medzi obidvomi je, že podľa môjho názoru to u naposledy spomínaného vyzerá, akoby zubáč chcel svoju korisť iba uchopiť. Možno, že z inštinktu lovca je niekedy ochotný len udrieť do vedľa neho sa potácajúcej napodobeniny živej koristi a kŕmiť sa už nechce. V týchto prípadoch sa háčik nástrahy zachytí väčšinou na kraji, alebo v blízkosti kraja tlamy, alebo dokonca zvonku. Akoby sa v týchto prípadoch pokúšal len sklapnúť, rozdrviť našu nástrahu napodobujúcu malú rybičku. Môžeme sa domnievať, že zaseknutú rybu udržia iba háčiky hlboko zaseknuté v tlame ryby. Ani toto nie je úplne pravda, v mnohých prípadoch v hlbokých tlamách háčik často drží len za tenkú blanu. V týchto prípadoch je šanca, že ryba nástrahu z tlamy vyklepe, takmer istá.

Známou vlastnosťou zubáča je to, že v talóne obranných prvkov hlavné miesto zaberá šklbanie hlavou. Objem jigu sa pri šklbaní hlavou veľmi často stáva ničotným pri povrchovom zachytení háčika. Pasívna sila vytrhne háčik a pretrhne slabú blanu. Pri hlboko zhltnutých nástrahách sa za isté zachytenie háčika považuje iba, keď je zachytený v kostnatej časti, alebo úplne vzadu.   Avšak ani zďaleka nie je ale isté, že sa to tak aj stane. Často sa stáva, že gumenú nástrahu vôbec nevidíme, chytíme zubáča, a keď po vyzdvihnutí ryba otvorí tlamu, umelá nástraha jej z tlamy vypadne. Dokážeme si predstaviť, čo sa stane, keď ryba ešte pred vylovením vo vode tlamu otvorí a začne hlavou triasť a hádzať. V takom prípade zdolávania väčšinou končia. Pri zábere, keď ryba do nástrahy klepne a nenasaje, sa háčik väčšinou zachytí na kraji tlamy medzi kostené časti. Je to vynikajúci pocit, keď sa klepnutie zmení v živú váhu a v ruke sa nám ohne prút. Aj potom sa stáva, že ryba so sebou veľmi hádže a pritom z tlamy vytrasie olovom zaťažený jigový háčik alebo háčik woblera. Pritom pocit, keď sa k nám už blíži a otrie sa jemne o našu ruku, alebo vkĺzne do pripraveného podberáku, je nádherný. Aspoň k urobeniu niekoľkých fotografií. Vedľa mnohých dobrodružstiev sme nedávno mohli získať skúsenosti na jazere Nagyréde o typickom dvojakom druhu útokov zubáčov na naše nástrahy. Keď som tam bol, niekoľkokrát jasne prijímali potravu a okolo tuctu útokov na nástrahu väčšina končila aj úspešným podobratím úlovku. Keď ale zubáč iba klepol na nástrahu, rozprával mi kamarát Tamás, je takmer nemožné ich uloviť. A ani ten, ktorý pri záseku ostane visieť na háčiku s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vylovený z vody..

U šťúk situácia snáď nie je tak zlá, šťuky sa háčika zbavia v menšom percente. Ich tlama je pritom kostnatá a háčiky umelých nástrah v ich tlamách majú malú šancu zachytiť sa do mäkkého mäsa. Aj ich zábery môžu byť rôzne, rovnako ako spôsob ich obrany. Šťuky netrasú len hlavou skôr s celým telom a často vyprodukujú obrovské kotrmelce a výskoky. Napriek tomu sa háčika zbavia oveľa menej, než u zubáčov. Najväčším rozdielom je možno samotná anatómia tlamy oboch dravcov. Po záseku sa háčik našej nástrahy v tlame šťuky väčšinou zachytí v akejsi lamelovej časti, ktorou háčik dobre preniká. Môže vyliezť a zaseknúť sa ako v spodnej, tak aj v hornej čeľusti. Keď blyskáč, alebo gumu zhltne hlbšie tak taktiež tam zásek väčšinou sedí dobre. Niekedy háčik vyletí aj z týchto častí, ale nie je sa čomu diviť, pretože sa bráni veľkou silou a bojovnosťou.

Keď zdolávame naozaj veľkú šťuku, nesieme to s veľkou nevôľou, keď nám spadne z háčika. Najlepšou taktikou zdolávaní proti vyklepania nástrahy je zdolávanie šťuky, alebo zubáča skôr pri dne, alebo vo vodnom stĺpci. Pri hladine je vždy jednoduchšie, aby sa ryba háčika zbavila. Na hladinu ich zdvíhajme iba v momente, keď je už blízko chvíľa podobratia. Šťuky sa inak chovajú veľmi teatrálne, robia sa, že sú úplne unavené, ale ešte stále môžu vyraziť veľkou razanciou. Často predvádzajú vysoké výskoky, kedy súčasne trasú celým svojim telom. Majme vlasec vždy napnutý a do predvádzania zasahujme veľmi citlivo.

So zdolávaním to nepreháňajme, je to zbytočné a môže to byť aj nebezpečné, musíme myslieť na možnosť pretrhnutia vlasce pri ich výskokoch a výpadoch. Nebezpečne vyzerajúcim akrobatickým kúskom šťúk môžeme čeliť pružným prútom, jemne nastavenou brzdou navijaka a vlascom držaným v napnutom, ale nepreťaženom stave. K ich vyzdvihnutiu, zvlášť keď to robíme rukou, pristupujme iba, keď sa pekne zastaví a v úplnom pokoji znesú našu ruku. Háčik našej umelej nástrahy v mnohých prípadoch trčí z kraje ich tlamy. Musíme teda byť veľmi opatrní.

Aj zbavovanie ryby háčika môže byť nebezpečné, rybu preto držme pevne medzitým, čo budeme vyberať háčik. Toto je mimoriadne dôležité u zubáčov. Mne už viackrát háčik woblera z prstu, alebo dlane odstraňoval chirurg. O tejto nepríjemnosti by dokázal rozprávať každý rybár loviaci s woblermi. Nikoho ale nechcem zastrašiť, naopak loviť zubáče a šťuky prívlačou je vynikajúca vec. Je to jedno, či na napodobeniny ich potravy útočia razantne, alebo opatrne, pre nás to sú nezabudnuteľné momenty.

Autor: Károly Bokor
Preklad: Róbert Doboš