The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Poľovnícke životy 5. – Rudolf Láng

Najväčší maďarský zástupca poľovníckej etiky, blízky priateľ a spolupracovník Kolomana Kittenbergera, vynikajúci publicista poľovníckeho časopisu  Nimród sa narodil 7. januára 1881, v obci  Vérteskozma. Jeho otec bol „vidieckym lesníkom”. Svoje stredoškolské štúdium ukončil v meste Győr, v hlavnom gymnáziu Benediktínov. Po svojich  univerzitných rokoch, ako  profesor maďarského a latinského jazyka, začal učiť v Lučenci. Zúčastnil sa I. svetovej vojny, počas ktorej bol zranený. Prepustili ho domov, ale po zotavení bol opäť vyslaný na front , odkiaľ sa vrátil po piatych rokoch, na Vianoce roku 1920 cez Sibír. Po Trianone – keďže sa do Lučenca už nemohol vrátiť – stal sa civilným učiteľom Piaristického gymnázia v meste  Magyaróvár. Svoje večné životné dielo – ako odborný spisovateľ – napísal práve v tomto meste. Svoju pozemský púť ukončil 25. mája 1963.

Pri hľadaní odpovedí na otázky týkajúce sa ktoréhokoľvek odvetvia poľovníctva, každý predstúpil pred Sokolovu súdnu stolicu ( spisovateľské meno Rudolfa Lánga). O radu ho žiadal člen parlamentného výboru pripravujúci sa na prednášku, a taktiež aj jednoduchý člen poľovnej stráže.  V 10 rubrikách poľovníckeho časopisu Nimród (oznamy všeobecného záujmu, poľovnícke štúdia, poľovnícka škola, rezorty, literatúra, poľovnícke novely, strelná a zbrojná technika, streliva, kniha sťažností poľovníckeho časopisu Nimród, lovecký pes, rôzne…), na viac ako 1000 stranách, mal zverejnených viac ako 500 publikácii. Svoje publikácie zverejňoval najmä pod menom Sokol,   avšak 8 svojich článkov ukončil s podpisom Jazvec. Jeho tematická bohatosť a mnohostrannosť je neprekonateľná. V hustote poľovníckych starostí a problémov, svojou činnosťou voľačo neustále napravoval. Potvrdzuje to aj fakt, že viac ako polovica jeho publikácií bola zverejnená v rubrike „oznamy verejného záujmu“. Vo svojich publikáciách neustále pátral po pravde a spravodlivosti. Ním preukázaný správny postoj vyvolával priznávajúcu odozvu, nakoľko chyby kritizoval odpúšťajúcim štýlom. Významný spisovateľský výkon Rudolfa Lánga, riaditeľský komitét Národnej poľovníckej komory, jednohlasným rozhodnutím vyznamenal strieborným pamätným pohárom. Po roku 1945, v čase nastolenia komunistického režimu, nemohol poľovať. Jeho činnosť, ktorú vykonával ako poľovnícky spisovateľ bola taktiež obmedzená. Sokolové články sa už objavovali iba v rubrike „poľovnícka škola“: Abeceda začínajúcich poľovníkov – v rokoch 1946-1947 a Listy starého poľovníka pre svojho mladšieho brata, v roku 1948.  V nasledujúcom období ho čakala už iba zarmucujúca samota, z ktorej nemal možnosť vystúpiť. Jeho poľovnícka spisovateľská činnosť  sa teda uskutočnila jedine v dopisovaní sa svojimi slávnymi priateľmi (Koloman Csathó, István Fekete  a Koloman Kittenberger) . S „Kittim“  (Koloman  Kittenberger)  dlhé roky si každodenne dopisovali. Toto mimoriadne bohaté dedičstvo, v sužujúcej, strašidelnej atmosfére 50-tych rokoch, sa žiaľ pre potomstvo neuchovalo. Pre maďarskú poľovnícku kultúru je to obrovská, priam nenahraditeľná strata.

Spisovateľský rovesníci Sokola:  István Fekete, Koloman Rózsahegyi, Zsigmond Széchenyi, nadšene oceňovali Sokolovú činnosť a považovali ho za absolútneho odborníka. Jeho kvalifikujúce hodnotenie túžobne očakával Zsigmond Széchényi, ktorý sa považoval za Sokolovho úprimného obdivovateľa a prívrženca. Istvána Fekete-ho – na spisovateľskú dráhu vyprevádzal Sokol. Na základe jeho rád sa prihlásil a nakoniec aj zvíťazil v súťaži vyhlásenej časopisom Új idők (Nové časy), do ktorej zaslal svoj román : Želiari. Svoju knihu, ktorá získala prvú cenu dedikoval nasledovne: „Sokolovi – ktorý skôr veril tejto knihe ako ja – s úprimnou láskou“. Na všetky spisovateľské plány a už napísané diela Feketeho, bez meškania prichádzali Sokolové  usmerňujúce a povzbudzujúce myšlienky. Z ich dopisovania vyžaruje dôverné priateľstvo – duševný vzťah, v ktorom sa vynára bohatý a hlboký obsahový príval, vyvolávajúci vzájomne určujúci účinok na životné diela oboch týchto skvelých spisovateľov a odborných spisovateľov. Vo svojom románe:  Život Kolomana Kittenbergera, práve István Fekete vytvoril najcelistvejšie hodnotenie Sokola: „Sokol je múdrym učiteľom a svedomím poľovníkom a poľovníctva, ktorý nikdy nerozprával z kazateľnice, nikdy nič nedeklaroval, nikdy neklesol na chybnú úroveň grobianstva“. Bol úroveň a rovná cesta, z ktorej nikdy neodbočil. Bol štýlom a držiteľom váhy poľovníckej politiky, vizionár a vedec vecí, európsky hlas a neomylný bojovník poľovníckej kultúry“. Sokola som z tejto  knihy nemohol vynechať, veď znamenal pre mňa to isté ako Koloman  Kittenberger, to isté ako jeho časopis a bez neho si neviem predstaviť ani jedno spomedzi týchto“.
Koloman Rózsahegyi  oceňujúc Sokolovú významnosť, označoval ho za „národný poklad“, ktorý už dávno mal byť na vrchole poľovníckej triedy (ale ako samotný Rózsahegyi prehlásil) my Maďari sme si nikdy nedokázali vážiť ozajstné hodnoty.

Vzdávajúc úctu Sokolovmu životnému dielu, nech sa zosilňuje poznanie, že práve jeho mentalita musí byť presadená, aby drobné častice jeho učenia znamenali etickú výživu pre čím viac poľovníkov, veď na vývoj  charakteru a morálky poľovníkov, majú pozitívne vzorky činov podstatný vplyv, tie sa potom objavujú v morálnych a etických činoch a taktiež aj v spôsobe ich zmýšľania.  Sokol si natrvalo vybojoval, aby sa stal učiteľom a vychovávateľom celej Maďarskej poľovníckej spoločnosti. Aby bol vyzdvihnutý z hlbín zabudnutia, v roku 1992 v meste Győr, vznikol Poľovnícky spolok Sokol, ktorý zastupuje a rozširuje ozajstné Sokolovské poľovnícke chápanie aby jeho svetlé, triezve a múdre písmená, v napredujúcom zmýšľaní vyrastajúcej poľovníckej generácie vysekali hlbokú cestu. 40. výročie jeho úmrtia, nech je príležitosť povzbudzujúca na aktívne nasledovanie. V písmach pripomínajúcich tohto velikána, Sokol vystupuje pod dvomi krstnými menami: Rudolf a Rezső. Maďarská varianta mena Rudolf  (Rezső) nevytlačila pôvodné krstné meno, takže obe mená zostali samostatné.

Text : Dr. János Simon (Predseda Poľovníckeho Spolku Sokol)