The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Poľovnícke životy 6. – Iván Draskovich

Jeho meno súvisí s jeleňom európskym, s nikdy sa neopakujúcim výradom drobnej zvery z Palárikova (Tótmegyer) a taktiež aj so  športovou streľbou. Zsigmond  Széchenyi o ňom napísal, že spolu s Ľudovítom Károlyim, práve ich považuje za dvoch najväčších a v každej oblasti najvynikajúcejších maďarských poľovníkov.  Iván Draskovich  je potomkom slávnej šľachtickej rodiny. Jeho predkovia, v roku 1464, pri dobývaní mesta Jajce už bojovali po boku kráľa Mátyása proti Turkom. Jeho rodina, v Chorvátsku už čoskoro hrá dôležitú úlohu. Medzi svojimi predkami resp. príbuznými má Győrského biskupa, Kalocsského arcibiskupa, kráľovského kancelára, Chorvátskeho bána, kardinála, vojaka. 3. augusta 1567, rodina získala ríšske barónstvo, a v roku  1569 – ako dar od cisára Mikšu – Trakoščansky hrad (odtiaľto pochádza rodinné priezvisko). 4. septembera 1631 sú povýšení do grófskej hodnosti.

Jeho otec – ktorý sa taktiež volal Ivan, a ktorý bol členom hornej snemovne-  sa narodil v roku 1844, vo Viedni. Zo začiatku bol vojakom, neskôr však začal hospodáriť. Ako majiteľ Trakoščanu, Dardy, Slatiny a Sellye disponoval najkrajšími poľovnými revírmi v oblasti Délvidék. V rokoch  1880–1883 pri meste Sellye vybudoval zvernicu, ktorá sa neskôr preslávila po celej Európe (zvernica sa v skutočnosti nachádzala na statkoch pri obciach Csányoszró a Gilvánfa – na území Szilas (Brestovce) a Fesőerdő. Vynikajúci hospodár, na tomto území rozbehol taký chov jeleňov, ktorý nemal obdobu v celej Európe.

Do tohto prostredia sa narodil 1. marca 1878 v Bratislave, mladý Ivan Rudolf. Svoje detstvo trávil v mestách  Trakoščan a Sellye. Počas svojho stredoškolského štúdia navštevoval Jezuitské gymnázia v mestách Pécs a Viedeň.  Vysokoškolský diplom získal na Obchodnej akadémii vo Viedni. Zaujímal sa v prvom rade o prírodovedu, botaniku, poľovníctvo a športovú streľbu, popritom všetkom je vynikajúcim obchodníkom.
S poľovníctvom, pomerne skoro prišiel do styku. Svojho prvého srnca ulovil ako 10 ročný. V ich rodine však otcovská rozvážnosť a úcta voči jeleňom je určujúca, jeho prvého jeleňa viaže k maturitám. Až vtedy sa stáva ozajstným poľovníkom.  Medzitým, jeho otec neúnavne buduje a rozvíja svoju zvernicu, čo jeho syn sleduje obrovskou úctou a pozornosťou. V tom čase má možnosť spoznať biológiu a správanie sa divej zvery. Samozrejme, na poľovačkách trávi obrovské množstvo času. S brokovnicou strieľa mimoriadne dobre, hoci podľa Zsigmonda Széchényiho, aj ako strelec z guľových zbraní patrí medzi najlepších.

Ako športovec, v 20-tich a 30-tich rokoch, počas súťaži  v streľbe na živé holuby dokáže zvíťaziť aj medzi vynikajúcimi strelcami z Grand Prix pretekov, konajúcich sa v Monte Carle. Je stálym hosťom slávnych poľovačiek v Palárikove. K jeho menu sa viažu aj rekordy. V roku 1909, Palárikovská bažantnica, „zbroj majstrov“ – ktorý sa mimochodom, poľovačky zúčastnili v nízkom počte- neprekvapila iba pekným slnečným počasím, ale taktiež aj predstavením populácie, ktorá predčila všetky predchádzajúce roky. Na konci významného dňa, na lúke pred kaštieľom bolo zoradených šesťtisíc stodvadsaťpäť bažantov a dvestotrinásť zajacov poľných. V priebehu tejto nezabudnuteľnej poľovačky , traja účastníci prekonali neuveriteľný rekord a to viac ako tisíc ulovených bažantov na jednu osobu, spomedzi týchto skvelých strelcov, na prvom mieste skončil Iván Draskovich, ktorý si na svoje konto  pripísal tisícdvestodvanásť kusov bažantov. ” (Zsigmond Széchenyi: Ünnepnapok – Sviatky) . Bol taktiež aj držiteľom rekordu v love drobnej zvery počas zimných poľovačiek na zajace  poľné. Spomedzi troch druhov drobnej zvery (zajac, bažant, jarabica), v priebehu jediného úspešného dňa ulovil štyristotridsaťpäť kusov. Svoje výsledky dosiahol s puškami typu  Browning 16. Podľa svojich vrstovníkov je bleskurýchly, ale mimoriadne pokojný a rozvážny, so svojimi výsledkami a streleckými schopnosťami sa nikdy nechvastal. Avšak so svojom trofejou, alebo trofejou ulovenou iným poľovníkom zakaždým zaobchádzal s úctou a každá ulovená zver ho dokázala úprimne potešiť.

Bol stálym účastníkom výstav. Počas slávnej poľovníckej výstavy konajúcej sa v roku 1937 v Berlíne, medzi 100 najsilnejšími jeleňmi boli 3 býky od Draskovicha. Tu musíme pripomenúť, že počas tej istej výstavy, spomedzi troch najlepších jeleních trofejí dve boli maďarské (jeleň ulovený pri obci Szálka 243,9 IP skončil na druhom , kým býk strelený v Máramaros  235,1 IP na treťom mieste).

Nazrime teraz do jeho obydlia! Chodba kaštieľa v meste Sellye je takou výstavou trofejí jeleňov lesných, ktorá by počas národných výstav mohla byť pýchou ktorejkoľvek  krajiny. Na ľavej strane, ako prvá je vystavená trofej slávneho býka uloveného pri mestečku Darda, avšak jelenie parohy vystavené nad obrazom vyšívajúcej grófky Draskovičkovej, by taktiež  mohli byť poľovníckymi pokladmi našej národnej pýchy.

dras2

Po smrti svojho otca (v roku 1910) spravovanie statkov a slávnej zvernice preberá Ivan  Rudolf Draskovich. V tom čase, vo zvernici pri meste Sellye (obec Csányoszró) už prebieha vývoj kvality. Počet znížia na ideálny. Z počiatočných 35 ks, v priebehu 30 rokov, počet sa zvýšil na 350 ks, a teraz pri pomere pohlaví   1:1, na území s rozlohou 1300 ha, počet nastavujú na  120-150 ks. Do plemena sa pokúšajú zabudovať šľachetné jelene s trofejným parožím. Robilo sa to takým spôsobom, že počas jelenej ruje, na statku pri mestečku Darda  pozorne sledovali na ktorých miestach oplodňuje kvalitný býk, a jelenie býčky odchytené z týchto čried na jar, po krátkom čase previezli do  Csányoszró.

V tunajšej zvernici museli potom potvrdiť mnohoramennosť a túto vlastnosť následne aj odovzdať. Býk, ktorý v strednom veku neodovzdal túto známku, bol z plemena  vyzdvihnutý. Z Draškovichových dokumentov sa dozvieme, že spomedzi prevezených teliat, iba máloktoré disponovalo s mnohoramennou vlastnosťou. Ozajstný úspech tohto postupu sa dostavil až v roku 1936, teda o 56 rokov od vzniku slávnej zvernice. Po tomto úspechu, býky s ťažkými a mnohoramennými parožiami   sa objavovali v rastúcom počte, a vďaka pôvodnej šľachtickej krvi, nikdy nevypestovali mnohoramennú korunu tak, aby hrúbka ramena, alebo hmotnosť samotnej trofeje klesla. Takto mohol každoročne obdivovať vtedajší poľovnícky svet, 12-14 ks kapitálnych  býkov, s  18-24 ramennými parožiami, vážiacimi 11-13 kg. Mimochodom, úspešnosť chovu bola taká obrovská, že objednávky na živú divinu prichádzali z každej časti Európy, a to už hneď na začiatku zriadenia zvernice. V roku 1912, do Petrohradskej záhrady Ruského cára, živého jeleňa privezie hlavný cisársky poľovník  Wladislav Chizek, ale medzi objednávateľmi sú aj Francúzske kniežatstvá a taktiež aj princ  Hohenlohe.