The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

With Pupa – Lipeň a Pivo II.

…z predchádzajúceho dielu: Ďalšia epizóda nového cestopisného filmu pozíva divákov Fishing & Hunting do južných Čiech na Šumavu … z Hrabalovského citu pre život, prečo by sme zadržovali mrazivý úžas nad tým, že existujú takí ľudia, ktorých národnou cnosťou je civilizovaného pitie piva? Moju krabičku s muškami som teda zatváral s očakávaním, snáď som ju dal aj pod vankúš, ako poslušný chlapec a hneď som zaspal, v očakávaní ďalšieho dňa, dňa plného lovu. Kameraman seriálu With Pupa Matej ešte zapol televíziu…

Boli by sme sa veľmi hanbili, keby sme k raňajkám v podobe pečenej klobásy, k párkom, miešaným vajíčkam, údenému syru, k hnedému chlebu opečenému v cesnakovom oleji odmietli čerstvú plzničku so snehobielou penou, ktoré charakterizuje každodennosť Bohušov, Jirkov, Františkov, Jaroslavov Miroslavov. Naozajstný cestovateľ sa prispôsobí, stotožní sa so zvyklosťami hostiteľa, aby zažil, prežil všetko od čoho sú – v tomto prípade češi – jedným slovom, aby pochopil akí a prečo sú takí títo ľudia.

1.1

1.2

1.3

Náš výborný človek Jan sa v dohodnutú dobu objavil v miestnosti zámockého hotela, kde sme raňajkovali a za desať minút sme už presvišťali Sušicami a pod hradom Rabí na brehu Otavy sme zostavili naše prúty. Som maniak na hrady. Keď cestovanie, rybárske cestovanie, nech tam sú aj hrady, zámky, dobrodružstvá, nech sa mi do cesty pripletie nejaké historické miesto.  Aké to asi vtedy bolo zostúpiť z hradu, v navoskovaných plstených čižmách vstúpiť do rieky a starodávnym prútom nahodiť chlpatú nástrahu? Alebo iba na háčik napichnúť červíka a nechať ho splavovať na dne rovnako ako o niekoľko storočí neskôr ťažkú nymfu…

Ešte než som sa pustil do lovu suchou muškou, napadlo ma, aby sme povinne natočili českú nymfu, kto iný by ju totiž predviedol vierohodnejšie a odbornejšie, než náš majster sveta? Nervózne som vedľa Jana postával v prúde Otavy pred miestom, kde sa ryby istotne držia a čakal som, až Matej (kameraman) pripraví kameru nastaví a zavolá: ideme. Kamera už zanedlho vrčala a Jan sa dal do lovu s nymfou a ja som tam vedľa len stál a uprene hľadel na jeho odborne predvedenú prezentáciu. Za desať minút som sa naučil toľko, čo za desať rokov lovu s muškou a akonáhle som naznačil, že by bolo vhodné to čo predviedol dokresliť úlovkom, okamžite ulovil jedného pstruha potočného.

1.4

1.5

Vzal som si do ruky jeho prút vlastnej značky (Jan Šiman Fly Rod)… a ja som na druhé nahodenie ulovil pstruha dúhového. Vďaka správnemu zostaveniu a vhodnému vedeniu nástrahy, sa prút aj v mojich nešikovných nymfujúcich rukách stal čarovným prútikom. Matej ešte natočil niekoľko záberov vhodných k zostríhaniu a mohol začať „naozajstný” lov, lov lipňov so suchou muškou.

Medzitým, čo Matej natáčal Jana, ako loví v divokom prúde pstruhy a sem tam sa objavujúce lipne, ja som hľadal pre moje oči vhodnejšiu časť hladiny ako zrkadlo. Lipne boli pri chuti! Krúžky ma navádzali, kam mám nahodiť drobnú mušku z kačacieho peria. Dlhé nahodenie… keď sa šnúra vo vzduchu narovnala, trochu som ju potiahol… muška sa spustila ako drobná ľahká vločka… presne tam, kde práve zbieral lipeň… plávala pomaly, ako ju unášal prúd… a naraz tam nebola… nevidel som ani záber.

Lipeň ťahal nezvyčajnou silou dole do koryta. Áno lipeň! Typické pumpovanie… nezameniteľný silný ťah. Bál som sa, že to desiatka náväzec nezvládne, musel som rybu, tak rýchle ako to len šlo pritiahnuť k sebe, aspoň sme mohli natočiť púšťanie. Prikázal by som kolegovi, aby ostal u mňa a natáčal zdolávanie lipňa… ten je ale ťažký! Jan medzitým ťahá krajšie a krajšie ryby v prúde na českom nymfovom úseku dvesto metrov odo mňa. Prečo sa kameramani nedajú klonovať?

1.6

1.7

Ručička váhy sa na koniec naklonila na stranu majstra sveta a na natáčanie očiam lahodiaceho lovu moderátora takmer neostal čas. Lipne dôsledne dodržujú poludňajšiu prestávku. Napriek teplej jeseni, kŕmia sa od poludnia do troch, Matej sa naviac zranil vďaka záludnému kameňu.

Musel som natočiť, ako vo wellnese členok môjho kameramana a jeho duševnú rovnováhu dáva dohromady pôvabná masérka. Začal som sa potulovať po zámku a našťastie sa ku mne pridala Michaela (taktiež atraktívna) recepčná, ktorá mi sprostredkovala napínavú prehliadku. Dozvedel som sa, že sa Zámok Hrádek prebudil z päťdesiatročného spánku šípkovej Ruženky. Pred hroziacim zánikom ho zachránila práca starostlivých rúk. Zoznámil som sa aj s jeho príbehom a históriou po samostatnej malej prehliadke. Ešte aj oprave schodiska bola venovaná patričná pozornosť. V základe je vybavený maľbami a sochami v štýle baroka, ktoré sú kópiami originálov. Zámok stojí na mieste staršej pevnosti. Prvé písomné zmienky o zámku pochádzajú zo začiatku 14 storočia. Zámok, ktorý bol obávaný a slúžil ako rezidencia grófa Ryžmberka, v roku 1479 do základov vyhorel a potom striedal majiteľov. Ako plynuli storočia, nakoniec zo stredovekej pevnosti Hrádek vznikla kúria v renesančnom štýle.

1.8

1.9

1.10

Prvým záchrancom skúšanej kúrie bol Ferdinand Desfours, ktorý pred starú renesančnú stavbu nechal postaviť nový barokový zámok. Klenotom barokového zámku bola trojposchodová veža, ktorá čnela nad Hrádkom do roku 1976, než sa zrútila.

Večera. Kuchyňa je vynikajúca, pivo je čerstvé a ponuka široká. Večer nakoniec končil ve veľmi dobrej nálade, kameraman je vyliečený, sauna a bazén sú taktiež otvorené dlho, hurá do ďalšieho dňa, smer Moldova.

Text: Balázs Pupa Erdélyi – facebook.com/withpupa 
Foto: Jan Šiman – facebook.com/gosumava – Hotel Zámek Hrádek

Preklad: Róbert Doboš