The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

With Pupa – Mladica III. – Na stope dunajského lososa

Čas nás naozaj tlačil, mali sme pred sebou posledný celý deň (ďalší patrí ceste domov) a hlavátky sa tak ukryli, akoby ani neboli. Celý deň som sa pripravoval na nemožné, na film bez ulovenia ryby.

3

Aby bolo dosť materiálu na cestopisný film, a aby bol aspoň obstojný pre fanatického rybára, zobrali sme sa a vydali sme sa do carsie. Carsie bývali obchodnými štvrťami kasábov, čiže malomiest, dnes im skôr hovoríme vnútorné, alebo staré mesto. V Bosanskej Krupe o starom meste nemôžeme hovoriť, postarala sa o to história a juhoslovanská vojna. Na skalnatom kopci nad mestom vyrástlo okolo ošúchaného hradu jeho centrálna časť, ktorú obteká Una. Rieka vytvorila ostrovy, aby sme sa z carsie cez most dostali do ostrovných parkov, v ktorých sa prechádzajú mladé aj nemladé roztomilé a krásne ženy, ostrovy spojujú ďalšie mosty, kaviarne a na stĺpoch postavené reštaurácie a potulné psi, odpočívajúce v zlatej jeseni, sa navzájom nemlátia.

3-1

3-2

Stanoviť presnú dobu výstavby hradu napriek archeologickému prieskumu z roku 1966 nebolo možné. Prvé zmienky o hrade Krupa sú z XIII. storočia, z doby grófov Babonics-Blagaj. Z dôvodu obrany Slavónskeho kráľovstva, vystaveného častým útokom bosniakov, kráľ Žigmund hrad zabavil, neskôr slúžil ako zástava, až ho v roku 1464 získal kráľ späť ako náhradu škody od Frangepánov, aby sa mohol stať jedným z hraničných hradov slúžiacich ako ochrana pred turkami. Po smrti kráľa Matyáša sa po dlhých dedičských ťahaniciach stal majetkom rodu Zrinyi až do roku 1565, začiatku tureckej nadvlády.

Hrad Krupa bol dôležitým styčným bodom turkov, zvlášť pre ich dobývanie smerujúce na sever a na západ a bol dôležitý až do obsadenia Bihača a hradov v jeho okolí.

Potom, čo sme nakrútili materiály zo života mesta a ovanul nás smutný, ale pekný vánok histórie, našu únavu sme sa snažili rozohnať niekoľkými fľašami piva v úzkych uličkách zlatníkov. Z kaviarne sme mohli pozorovať vnútorný život Bosanskej Krupy a čím ďalej častejšie sme kameru zapínali potajme. Nakoniec sme naviazali známosť so Sabinou, kúzelnou obchodníčkou so šperkami a šiel som ďalej sebavedome z rybárskych potrieb do reštaurácie, z reštaurácie do ďalšej reštaurácie, odtiaľ do hotelu, aby som mohol fotografovať vypchané hlavátky a obdivoval preparáty, aby som aspoň takto videl niečo z tajomnej mladice.

3-3

3-4

Nebol som sklamaný, popravde som ani prehnane nedúfal a nemohol by som o sebe povedať ani, že som zarmútený a nastúpil som k Anesovi do člna. Keď sme odstrčili plavidlo podobné tým, čo sa pohybujú po Tisze, na oblohe už slnko nebolo vidieť. Získať naozaj dobré zábery sme nedostali príležitosť, mal som ale ešte toľko dôvery, aby sme nerozsvietili a nerušili tak prípadné hlavátky, ktoré sa prípadne vydajú za mojim woblerom. Ale natočili sme niečo aj z rybolovu. Aj keď to neboli kompozície, ktoré by ašpirovali na medzinárodné ocenenie, na každý pád sa diváci relácie With Pupa stanú súčasťou zaujímavých situácií a scén.

3-5

Domov sme sa vydali s ťažkým srdcom. Lúčenie s Bosnou, s milými hostiteľmi bolelo. Naťahoval som čas, ako to len šlo. Zašli sme ešte do orlieho hniezda v Ostrožaci (s príbehmi hradov už nebudem nikoho nudiť) a oslnil nás vysoko symbolický erotický park s kamennými sochami. V pekárstve sme ešte nakúpili niekoľko vriacich burekov, do ktorých sme sa mohli zahryznúť až pri jednom z vodopádov Una pred Bihačom. Chýbala už iba scéna s rozlúčením, potom sme prekročili hranice, a do tej doby, čo bol v dosahu vysielač a v rádiu už praskalo, celú dobu znela plačlivá balkánska hudba…

Text: Balázs Pupa Erdélyi – facebook.com/withpupa
Fotografie: http://www.una-discovery.org