The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Známa šťuka

Raz som na Dunaji medzi ostatnými štukami zasekol jednu známu. Dlhú dobu som ju pozoroval. Poznal som presne jej príbytok, niekoľkokrát som obdivoval jej prefíkané mocné čeľuste. Pravdepodobne ma videla aj ona, lebo raz sama od seba a po druhý raz s mojim pričinením sa zdvihla pod hladinu.

0

Prvý raz sme sa stretli v jeden tichý zimný deň. Na tom mieste som na dno pustil iba jednu kotviacu záťaž, skôr sa iba obzerám. Pod hladinou som ju dobre videl, od brehu na vodu smerovali dva stromy v tvare písmena V silné ako stehno. Napravo a aj naľavo sa od nich pod vodou nachádzajú konáre. Vyzeralo to ako dobré útočisko, aj keď dole už bolo zabahnené. Po nečakanom nápade som pod chrbtovú plutvu napichol jednu z obrovských nástražných rybiek. S vybavením na zubáče volžské, na mieste nie väčšom ako plocha stola, medzi dvoma stromami, som ju začal pomaly spúšťať. Asi po jednom metre som ucítil, že som v blízkosti prekážky. Podarilo sa mi ju zdvihnúť späť. Trochu bokom som opäť urobil pokus. Opäť som sa pustil do manévru spúšťania. Rybku som spúšťal celkom pomaly. Nakoniec sa mi ju podarilo spustiť až na dno.

Opatrne som ju zdvihol na prst, chcel som ju nasmerovať k prekážkam, ale nebolo treba. Obrovské klepnutie, trhnutie na vlasci ba aj na špičke prútu. Záber ma zastihol veľmi neočakávane. Sklopení prútu som jej chcel popustiť vlasec, ale neberie si ho. Pri druhom pokuse o zdvihnutie montáže prút sa stane ľahkým ako vánok a nemám s rybou žiadny kontakt. Okamžite ma napadne, že ju odhryzla aj s háčikom. Opatrne dvíham prút a namotám montáž až k záťaži, nič viac mi totiž nezostalo.

2

Za chvíľu, tentoraz už na väčší háčik opäť napichujem nástražnú rybičku. Rybičku spúšťam na rovnakom mieste, ako tú predtým. S uspokojením sledujem, ako sa rybička pomaly potápa do hĺbky. Už viem, ako hlboko je dno, rybičku nepustím až na k nemu. Trochu ju podržím nad ním zdvíham ju, trochu s ňou hýbem. V tom prichádza druhý útok. Bum, obrovské trhnutie a špička prútu sa ohýba okamžite asi o meter. Samozrejme prút skláňam vo smere pohybu, aby to pre ňu nebolo podozrivé. Ťah vystriedal akýsi trhavý pohyb a hneď na to ticho. Cítim ale, že mi montáž oťažela. V ruke mi prút takmer vibruje. Spamätám sa, opatrne napnem vlasec a razantne zaseknem. Tiaž je obrovská, prút sa ohne do oblúka a brzda prekĺzne. Ryba sa ale nedvihne ani trochu. Už-už sa mi zdá, že visím, keď sa ozve poriadnym ťahom. Tak, ako to len zostava dovolí ju ťahám hore a na chvíľu ju aj zahliadnem. Medzi konármi sa objavuje obrovský krokodíl. Do očí sa mi pozerá metrový a neuveriteľne objemný šťučí obor s ohromnou hlavou. Ani podobnú som ešte nikdy nechytil. Darí sa mi ju zdvihnúť skoro až tesne pod hladinu. Celá táto scéna trvala jednu sekundu. Pomyslím si, že ju musím čo najskôr nejako odtiahnuť z húštia, než sa spamätá. Ona to ale vidí inak. Neviem, či od svetla ktoré ju osvietilo, alebo od sily, ktorá sa do nej oprela, ale poriadne sa vyplašila. Do úteku sa dala bohužiaľ nie pri hladine, najprv nám predviedla pekný kotrmelec.

1

Zmizla pod jedným z konárov a vzdala sa smerom na vodu, súbežne s kamenným útesom. Akokoľvek som sa snažil manévrovať, vlasec sa zlomil o konár a nedokázal som sa z toho vymaniť. Možno sa aj zarezal niekde v dreve. Brzdu som uvoľňoval, aby sa vlasec nezarezával do dreva. Moje počínanie však vyznelo naprázdno, ťah totiž zrazu ustal. Vlasec sa o niečo prerezal iba niekoľko metrov odo mňa.

O niekoľko dní neskôr som sa opäť potuloval okolo. Samozrejme som si pozrel aj moju šťuku. Od nášho stretnutia hladina vody o dosť klesla. Boli už vidieť aj konáre v tvare V a aj húšť konárov po nimi. K miestu som sa priblížil opatrne a potichu. Hĺbka je iba okolo metra. Tentoraz som sa ju pokúšal chytiť na veľkú červenicu. Dlhú dobu som ju držal pri prekážke, ale nedialo sa nič. Odsťahovala sa, pomyslel som si a ukončil som pokusy o jej ulovenie. Pred odchodom som sa úplne postavil na strom, aby som si ho mohol poriadne prezrieť.

10

Keď sa čln otrel o vyčnievajúci konár, uvidel som obrovský vír. Skoro som neveril vlastným očiam. Predsa tu bol starký. Postával medzi konármi bezprostredne pod hladinou. Možno ma aj vysmiala, že som ju nezbadal. Jedným plesknutím chvostovej plutvy sa vydala do hlbín. Nebol to únik, iba sa majestátne vzdialenie sa. Prečo som nemal dlhšiu výdrž? Mumlal som si naštvane. Už som sa nemohol dočkať pokračovania. Dunaj to ale chcel inak. Prišli povodne, voda sa zakalila, nemohli sme si teda zmerať sily dlhšiu dobu. A hneď na to prišla ozajstná zima a moja šťuka sa asi stiahla o niečo ďalej. V strome sa každopádne neukazovala. Teraz už sú ale šťučie dni opäť tu takže do tretice všetko dobré…

Text a Foto: Károly Bokor

Preklad: Róbert Doboš