The Fishing & Hunting Channel – Ovládaný inštinktom

Zubáč volžský

ng-1

Vzťahuje sa na neho doba hájenia. Je obyvateľom väčších riek, v moriach a brakických vodách sa vyskytuje zriedka. V jednotlivých častiach krajiny má niekoľko rôznych názvov, ktorými ho rozlišujú od zubáča veľkoústeho, ktorému sa veľmi podobá. Jeho stavy je možné Maďarsku nájsť v jazere Balatón a vo väčších riekach. Vyskytuje sa ešte vo vodách Rakúska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Chorvátska, Moldavska, Čiernej Hory, Ruska, Rumunska, Srbska, Slovenska a Ukrajiny. Zubáč volžský sa v roku 1986 lovil len sporadicky a György Vuskits musel dlho čakať, než mu ich pár kúskov rybári priniesli, dnes je už ale bežne dostupný. Telo má pretiahnuté, z bokov ploché. Hlava zakončená koncovými ústami. V tlame sa nachádza rada drobných zubov. Na rozdiel od zubáča veľkoústeho nemá veľké tzv. psie zuby. Na jeho chrbte sa nachádzajú dve chrbtové plutvy, prvá vystužená tvrdými lúčmi, druhá mäkkými. Brušné plutvy sú umiestnené hneď za úrovňou prsných. Telo je zafarbené šedivo s odtieňmi zelenej. V mladosti sú na jeho bokoch zreteľné zvislé tmavé pruhy. Aj šupiny má menšie. Dĺžka tela ryby je 25 – 30 centimetrov, najviac 35 centimetrov. V bočnej čiare má 70 – 73 malých, hrebeňovitých šupiniek. Šupiny kryjú aj temeno a bok hlavy a aj kryty žiabier. Na krytoch žiabier má malé ostne. Zubáč volžský má v obľube teplé pokojné vody s tvrdým dnom, ktoré sú v lete trochu zakalené. Živí sa menšími rybami. Vytiera sa na prelome apríla a mája, kedy voda dosiahne teploty 12 – 15 °C. Pohlavne dospelým sa stáva v troch – štyroch rokoch.
Foto: balatonihal.hu
Preklad: Róbert Doboš